
Presne o mesiac maturity. Snažím sa na to moc nemyslieť, ale naozaj čaká ma ťažké obdobie. Zároveň vám chcem povedať, že na sociológiu som už prijatá!
Kiežby som maturovala len z dejepisu, ten by mi bohate stačil, je tam toho až až. Som zvedavá, kedy začne ten stres, kedy si uvedomím, že by som sa mala poriadne pripravovať. A či to vôbec všetko zvládnem? Toť je zložitejšia otázka ako Shakespearova Byť či nebyť.
I tak milujem tieto dni, keď sme u mňa a varím obed ako správna gazdiná, keď cvičíme a bláznime sa. Keď sme spolu dlho a nakoniec dňa sa mi už učiť nechce...
I tak milujem tieto dni, keď sme u mňa a varím obed ako správna gazdiná, keď cvičíme a bláznime sa. Keď sme spolu dlho a nakoniec dňa sa mi už učiť nechce...
Na blog som už nenapísala aj vyše mesiaca, občas boli chvíle, keď už som mala rozpísaný článok, ale jednoducho som ho nedokončila a zmazala ho. Nie že by som nemala o čom písať, skôr ide o to, že to považujem za zbytočné, ale chýba mi to... Ktovie možno aj tento článok nedopíšem a vy sa zase nič nedozviete, pretože skončí v "koši".
Mám pocit, že nie maturita, prímačky ma zabijú ale ľudia na našom gympli. Je tam X adeptov, ktorých by som zavraždila len pohľadom, ak by to nebol trestný čin. Už nech som odtiaľ preč... (už len mesiac) i keď všetko zlé je na niečo dobré, prestávky s ním a vzdialenosť od domova a školy necelých päť metrov. Škoda, že slovo gymnázium, od ktorého by ste očakávali, že tam budú inteligentní mladí ľudia nezodpovedá realite. Bohužiaľ...Napríklad ako moja oblúbenkyňa, prečo si nedať slnečné okuliare, keď obloha je celá zatemnená, nevadí asi nejaký nový SWAg prišiel, just saying...NO HATE.
Tak nakoniec to vyšlo. Článok. Vau!


