Každý deň, jeden za druhým. Ráno čo ráno. Niekedy večer. Dnes 250. Kto vie, ten určite aj vie o čom hovorím.
Treba si ísť za snom.
Treba si ísť za snom.
A som rada ako mi to ide, ako sa zlepšujem a hlavne ako ma to baví. Veď čo je lepšie ako ten pocit, keď už nevládzete ale to proste nevzdáte, pretože musíte pokoriť váš osobný rekord.
Viem, že blog v poslednom čase zanedbávam, ale pokúsim sa to aspoň trochu napraviť. Možno, keď sa niekomu so všetkým zverím bude život na tomto svete jednoduchší. Možno.


