
Milujem, keď som s ním. A tieto jarné prázdniny som s ním aj napriek tomu, že som chorá. A tak si spolu u nás varíme. Teda skôr ja varím a on mi pomáha. Dnes som spravila svojich prvých šesť langošov v živote. A vraj boli dobré! V konečnej fáze mi išlo vyliezť oko, keby ste ich videli , chrumkavučko mäkký langoš potretý cesnakom a na ňom nasypaný postrúhaný syr a kečup... Áno, sebachvála mi niekedy naozaj nechýba. A o chvíľu písomné maturity a ja si vyváram langoše. Ale vždy ma bavilo variť a variť pre niekoho je o to krajšie. ♥
A aj keď mi niekedy už naozaj lezie na nervy po tých rokoch, aj tak si neviem predstaviť ani sekundu bez neho. A po tom čo si vymeníme naše diplomatické monológy a začneme sa smiať a usmievať na seba a bozkávať. A potom si uvedomím, ako strašne ho ľúbim aj cez to všetko...
A tieto chvíle milujem, pretože ma nič netrápi a som spokojná. Takže dnes langoše, včera zapekaná cukyňa a mňamka pre miláčka, predtým palacinky... Nuž bude zo mňa možno raz aká taká gazdiná. A zajtra plánujem spraviť sestrine originálne cestoviny s baklažánom. Ale dúfam, že sa konečne prinútim aspoň niečo sa naučiť(okrem nového receptu samozrejme).
Viem, že tento šťastný pocit a optimizmus mi nevydrží moc dlho, keďže ja som osoba, ktorej stačí aj maličkosť na vykoľajenie z dobrej nálady, ale predsa, chcem to tu mať. A hlavne chcem tu mať jeho...