Leden 2014

I love it.

26. ledna 2014 v 22:19 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
love | Tumblr

Milujem víkendy.
Váľanie sa v posteli, provokovanie, smiechy, sex, pozeranie rozprávok a celé hodiny strávené s ním. To sú moje víkendy, kedy zabúdam na všetky problémy. Len škoda, že bežia tak rýchlo. Najradšej by som tieto momenty stopla a prežívala ich do nekonečna. Ja milujem dokonca aj naše hádky! Keď sa urazíme jeden na druhého a potom sa udobrujeme. Alebo keď len tak vedľa seba ležíme a hladkáme sa alebo keď pozeráme rozprávku a on mi hovorí, že som ako hlavná postava, že tiež mám také veľké očká. Alebo keď mi šepká, že ma miluje. A ja milujem jeho a víkendy s ním.
A jedine s ním som šťastná. On mi robí život sladkým.
Spolu cvičíme, spolu hráme, spolu sa podporujeme, spolu sa smejeme. A ja sa vždy cítim ako čerstvo zamilovaná. A to už to sú tri roky aj mesiac.
A milujem to ako sme stále spolu. A keď nie sme spolu tak si stále spolu píšeme a vždy máme o čom. Vždy.

Len na okraj strany.

20. ledna 2014 v 22:04 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Dress

Áno, viem, že nemám rada leto, ale teraz by som ho naozaj prijala. Teplo, šaty, voľno, kľud a nevidela by som toľko nepríjemných ľudí čo som videla dnes. Že vám tam nesedia tie šaty? Áno, máte pravdu, ale keď som toľko schudla tak prečo nie. A to mám pred sebou maturity, to najťažšie čo ma na strednej škole čaká už od začiatku. Nevadí, chcem vypnúť.

Nezvládam moju náladu. Raz je dobre, raz príšerne a odnášajú si to ľudia, ktorí sú vždy pri mne. Ale takýmto tempom už asi dlho nebudú.

Dnes sú to tri roky aj jeden mesiac. Ten jeden mesiac sa mi tam páči. Neviem čo by som bez neho robila asi by som už bola zavretá v štvorstennej bielej miestnosti. Ktovie.
Smutné je, že on je to jediné čo ma na tomto svete teší, na čo sa môžem spoľahnúť a čo keď obímem všetky nervy sa zo mňa vyplavujú každou sekundou. Škoda, že sa nedá byť pri ňom stále, ale veď kto by to so mnou aj vydržal 24 hodín sedem dní v týždni. A ešte smutnejšie je, že keď sa hádame alebo keď si spomeniem na to zlé, čo kedysi bolo medzi nami tak mi to s prepáčením pokašle ešte viac náladu. A ja s tým neviem bojovať. A to ma milí čitatelia na tomto svete hnevá asi najviac. Viem predýchať, že pol roka jem diétne, že som prežila ťažké časy strávené na záchode, že ma čaká maturita, že v škole sú bitches everywhere... ale toto jediné predýchať naozaj nedokážem.

A ako by povedal Joel, vždy je tu niekto kto prežíva ten istý osud, ale milý Joel asi si sa predsa len mýlil, myslím, že v tomto som jedinečná. Nech to všetko prejde. Nech sa dostanem na psychológiu, možno tak pochopím i samú seba. Ktovie. ♥ Ale raz to zistím a dám vám vedieť!


Slová.

7. ledna 2014 v 16:13 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová

Viem, že som dlho nepísala, ale nie že by nebolo času skôr chuti bolo málo.
Tak vám sem dávam na znak toho, že mi je to naozaj ľúto, to najlepšie čo môžem dnes dať.
Na tomto dnes fičím, aj keď som len na tretej piesni všetky poznám odpredu odzadu, just enjoy.
Zajtra je znova škola. Peklo. Ani by ma tak neštvalo to učenie ako niektorí ľudia, ktorí sa tam nachádzajú. Bitches everywhere.
Nápad prefarbiť sa, áno je to super, až na to, že potrebujem dokúpiť ešte jednu farbu. Shit. Peniaze, kde ste?
Občianska. Ústava, právo, tolerancia, trest smrti, oh shit, prečo si všetko nechávam na poslednú chvíľu?

Len tak mimochodom prajem vám ten najkrajší rok 2014, nech vás čakajú v novom roku len úspechy, nech ste šťastní a hlavne zdraví!