Je naozaj zvláštne ako ten čas letí a my s tým nemôžeme nič urobiť...
Je siedmy december. Pokiaľ mi rozum neklame, včera bolo Mikuláša, tak dúfam, že ste dostali bohaté nádielky sladkostí aspoň na rok. Mňa Mikuláš tiež navštívil a predstavte si až rovno do školy! Nájsť si v skrinke balíček od neho je naozaj úžasné. I keď tam tento rok neboli tie typické sladkosti... Niekedy mi to naozaj chýba. Jedlo bývalo mojou drogou. I keď som sa nikdy nestravovala zle, ale na druhej strane kto by odolal čipsom alebo čokoláde alebo nebodaj rezňu? A keď už bol ten Miuláš, kúpila som si nové lieky, dúfajúc, že tieto budú to pravé čo moje trávenie potrebuje. Uvidíme.
Verte či nie o chvíľu sú tu Vianoce. A ja ich ani len trochu necítim. V škole nás strašia s maturitou, popravde veľmi sa bojím písomnej z angličtiny, prídem si z nej totálne dutá a to je už v marci. Asi by som mala začať niečo robiť. A o ústnej mature ani nehovorím, radšej. Ale predstava štvormesačných prázdnin ma naozaj láka. :)
Ďalšia vec čo mi robí vrásky, teda v mojom prípade skôr vredy v žalúdku je vysoká škola. Ja naozaj niekedy neviem čo so sebou. Právo alebo psychológia? Keď poviem slovo právo nevyvolá to vo mne toľko nadšenia ako psychológia, ale na druhej strane zvládnem ju, keď ledva viem, kde mám rebro? Áno, biológia je môj odveký problém. Každopádne pozerala som si rozvrhy a píše sa tam len o nervovej sústave, takže možno.
Aké to je hľadieť na svet očami devätnásťročnej ženy? Hrozné. A oslava? Taktiež hrozná. Niet horšej veci ako nudiť sa na vlastnej oslave a byť v kŕčoch. Aj tak ma všetci považujú za decko a mojích 160 cm tento názor asi skôr len podporuje ako vyvracia.
A môj pesimizmus je stály. Nechce sa ma jednoducho pustiť. Aj keď niekedy o tom uvažuje, no láska je láska, však ?
No nik sa mi koniec koncov nemôže sťažovať. Mám iba 19, ale prežila som si toho dosť. Či už ohľadom partnerského života alebo zdravotného alebo psychického. Boli časy, keď som myslela, že už nevládzem. A predstava čo ešte len bude mi vyvoláva stres. A ten mám ja zakázaný.
Naozaj sa cítim opustená. Akoby ma v skutočnosti nikto nepotreboval k životu... A možno to tak i je. Ale aký je potom zmysel?
A potom, že Vianoce sú sviatky pokoja a radosti. Ha ha.
I just want to be happy...nothing less nothing more.