...bez neho.
Asi poznáte ten pocit, kedy sa bojíte, že raz prídete o osobu, ktorá je vám najbližšia.
A aj keď som niekedy naňho nahnevaná za malichernosti a vyčítam mu každú úplne bežnú maličkosť a žiarlim na všetky ženy v jeho okolí, i tak by som si to jednoducho nevedela predstaviť, že by sme sa my dvaja nikdy nestretli. You are the better part of me.
A aj keď som niekedy naňho nahnevaná za malichernosti a vyčítam mu každú úplne bežnú maličkosť a žiarlim na všetky ženy v jeho okolí, i tak by som si to jednoducho nevedela predstaviť, že by sme sa my dvaja nikdy nestretli. You are the better part of me.
Neviem si predstaviť, že by som mala byť na toto všetko teraz sama. O chvíľu stužková, maturita a stále problém zo zdravím, doktori už zo mňa robia pomaly idiota a ja prestávam dúfať, že niekedy si opäť schuti užijem nejaké poriadne "kalorické" jedlo bez toho aby som hneď nenavštívila moju obľúbenú miestnosť v byte, záchod. A čo by som robila bez neho, keby ma v škole nemal kto cez prestávku objať a podporiť ma na nejakú písomku alebo len ma podporiť, aby som tam vydržala. Alebo čo by som robila bez neho, keby nevidím ako sa smeje a keby mi to nedávalo energiu ako stále. A čo by som robila bez tých hrozne rýchlo utekajúcich hodín s ním. V škole sa toho na mňa už teraz sype, celé právo a zase tá istá otázka, čo by som robila keby tu nie je pri mne ? Kto by ma teraz rozosmial? Kto by mi povedal, že to všetko zvládnem? Kto by za mňou utekal, keby nevie kam idem, len preto aby som nebola nahnevaná? A kto by ma našiel, len preto, že sa dorozumieva so mnou aj na metre ďaleko myšlienkami, ak nie on?
A aj keď teraz plačem, lebo nevládzem s problémami, viem, že keby je tu on a pohladká ma, tak by som sa usmiala a na všetko zlé jednoducho zabudla... :)



Jeden človek a tolko toho zmení chvíla s ním. :)