Září 2013

Stratila som kus seba.

29. září 2013 v 17:01 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
I Lost A Best Friend

Nie je to tak dávno, čo sme boli ešte za barákom a hovorili sme si, že všetko bude raz v poriadku.

Ľudia, ktorí boli pri tebe jednoducho odišli. Prečo čo máš najviac rád musíš časom strácať? Možno riešim nezmysly a možno i ty tak rozmýšľaš.

A potom to prišlo. Nechápala som. Začala si byť iná. Už to nebolo len páčenie sa chlapcom, už si bola hračka. Hračka do postele a pritom si mala dlhodobý vzťah a i tak si nemala svedomie. Nevadilo ti to, pretože si stratila charakter. Otvoriť ti oči? X krát som sa snažila. A potom to prišlo. Čas, keď pretiekol pohár. Keď už som sa nesnažila, lebo som vedela, že ďalšia snaha by ma stála drahocenných síl, ktoré potrebujem na vlastné problémy. Prepáč. Teraz, keď čítam tvoj profil a nezmysly čo tam píšeš, dávam si to na vinu. Možno keby to nedovolím... A teraz je tvoja najlepšia kamarátka tá od ktorej som ťa držala ďalej, tá ktorá sa ti stala vzorom. Dievča, čo prepadlo v ôsmom ročníku, dievča čo nevie čo chce a dievča čo je hračkou v posteli pre chlapov. A ty si teraz taká istá.

Smútok.

20. září 2013 v 23:19 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Stay Strong.

Keď sa pýtam, či mi môže byť ešte horšie, prečo to ten hore berie ako výzvu? Nie naozaj som nechcela, aby sa ku všetkému pridala aj chrípka. Nie naozaj som nepotrebovala byť práve teraz žena a skrúcať sa v kŕčoch. Vlastne sa obdivujem. Spomínam na časy, keď som nadávala na tie otravné štyri, päť dní v mesiaci, keď som sa zopár hodín krčila na posteli. Chcem byť konečne zdravá. A dať si hocičo, bez bolesti. Chcem toho veľa?

A viete čo je najhoršie? Že keď potrebujete podporu nikto tu nie je. Všetci sú zrazu preč. Asi to už všetkých prestalo baviť, neustále mi hovoriť, že raz budem zdravá. RAZ.

Zostať silná. To je jediné, čím sa teraz riadim. Je toho veľa predo mnou. Nemôžem si užiť víkend, tak si víkend užije mňa.

Patrilo by sa už niečo napísať. Keď mám čas a nemusím ľuďom vysvetlovať čo ma trápi. I takby to zase nikto nepochopil. I tak by ma zase odsudzovali. Tak buď radšej rada, že si tu teraz sama. V piatok večer. Dvadsiateho.

Len som potrebovala niečo napísať, pretože ma obklopil smútok. Nezmysel. Ja som sa obklopila smútkom.

Len ďalší pesimistický článok,...

Nemá to význam

19. září 2013 v 22:49 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
I ten moment kiedy masz sluchawki w uszach i jestes w swoim własnym swiecie -bezcenne - GIVE ME LOVE . - nevergipeup.pinger.pl

A tak som si dnes dala neplánovaný odpočinok od školy. Nie je mi dobre, ale chcem tam zajtra ísť. Možno si tým pokazím víkend už úplne, ale nechcem veľa zameškávať, som maturantka a jednoducho si to nemôžem dovoliť, nie žeby som minulé ročníky dáko extra vymeškávala. Možno by ste očakávali, že som nabrala nových síl a bude mi lepšie, no opak je pravdou. Som unavená a cítim sa byť sama a slabá. Potrebujem jedného človeka, ale ... Preboha, prečo všade musí byť to ale? Vlaste sa čudujem, že ešte dokážem ťukať do tejto klávesnice. Mám pocit, že sa mi splietajú slová a ja tu tak vytváram úplne nezmysly. Ale nevadí mi to, chcem písať a tak aj budem. Jednoducho si vyčistiť myseľ a porozprávať sa (teda viesť monológ) s niekým inteligentným ako som ja. A milujem iróniu. Už som to niekedy písala?

A mám chuť niečo napísať. Možno zajtra. Bude čas. Možno ma i múza chytí, bolesť a zlá nálada jej určite pomôžu. Milujem svoj večný optimizmus. Nič ma nerozhádže. Nemá význam sa stresovať, no i napriek tomu, že si toto poviem, robím opak. Oh, aké vtipné. Až mi je do plaču.

I hate my life.

18. září 2013 v 22:29 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová

They do


Všetko je zlé. Určite ten snav poznáte aj vy.
Jednoducho ma tu nič nedrží. Škola je každým dňom ťažšia a ťažšia. Moje zdravotné problémy sú každým dňom horšie a horšie dokonca aj moja psychika je na tom zle. A ja teraz neviem či som len prehnane pesimistická a rozcitlivená alebo ma naozaj ľudia okolo mňa, ktorých si vážim len rania. Pretože je smutné, keď vám niekto vyčíta, že si chorobu užívate a že sa vám páči, keď nič nejete, lebo stále chudnete a to je predsa to čo chcete. Bohužiaľ, je ťažké niekomu vysvetliť, že jem málo len preto aby som nemala kŕče a nestrávila na záchode viac času ako je potrebné. A byť u niekoho kto vám potom povie, že veď on vás tu nedrží, že to vy ste tam dlho, to tiež nie je príjemné počuť. A zaklincuje sa to tým, že vám kamarátka niečo napíše vy jej odpíšete a zrazu ticho. Správa odoslaná, prečítaná, ale odpoveď žiadna. Tak na čo sa mám vlastne tešiť? Na lepší zajtrajšok? Nemám energiu, nemám silu, nemám chuť čakať na nejaké výsledky, ktoré mi možno moju diagnózu aj tak neurčia.

Čo by som robila...

17. září 2013 v 22:20 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
True Story(:

...bez neho.

Asi poznáte ten pocit, kedy sa bojíte, že raz prídete o osobu, ktorá je vám najbližšia.
A aj keď som niekedy naňho nahnevaná za malichernosti a vyčítam mu každú úplne bežnú maličkosť a žiarlim na všetky ženy v jeho okolí, i tak by som si to jednoducho nevedela predstaviť, že by sme sa my dvaja nikdy nestretli. You are the better part of me.
Neviem si predstaviť, že by som mala byť na toto všetko teraz sama. O chvíľu stužková, maturita a stále problém zo zdravím, doktori už zo mňa robia pomaly idiota a ja prestávam dúfať, že niekedy si opäť schuti užijem nejaké poriadne "kalorické" jedlo bez toho aby som hneď nenavštívila moju obľúbenú miestnosť v byte, záchod. A čo by som robila bez neho, keby ma v škole nemal kto cez prestávku objať a podporiť ma na nejakú písomku alebo len ma podporiť, aby som tam vydržala. Alebo čo by som robila bez neho, keby nevidím ako sa smeje a keby mi to nedávalo energiu ako stále. A čo by som robila bez tých hrozne rýchlo utekajúcich hodín s ním. V škole sa toho na mňa už teraz sype, celé právo a zase tá istá otázka, čo by som robila keby tu nie je pri mne ? Kto by ma teraz rozosmial? Kto by mi povedal, že to všetko zvládnem? Kto by za mňou utekal, keby nevie kam idem, len preto aby som nebola nahnevaná? A kto by ma našiel, len preto, že sa dorozumieva so mnou aj na metre ďaleko myšlienkami, ak nie on?
A aj keď teraz plačem, lebo nevládzem s problémami, viem, že keby je tu on a pohladká ma, tak by som sa usmiala a na všetko zlé jednoducho zabudla... :)

Who am I?

17. září 2013 v 7:20 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Timeline Photos

A to mi pripomenulo pesničku od GC(ako inak). Minulosť už nezmeníme, to áno, ale bohvie čo sa stane dnes alebo zajtra. Je to ťažké, keď máte deň keď vám chýba dôvera, pretože si na všetko zrazu spomeniete. A ani v tomto ma asi nik nepochopí. Každý si myslí, veď zabudni...
Doktorka ma včera odbila, vraj musím ešte týždeň počkať, takže z jedného týždňa sa stali tri. Pozitívne. A potom sa usmievaj.
V škole sa to už rozbehlo a ja si musím vyberať, ktoré predmety jednoducho odsuniem a ktorým dám prednosť.
A takýto je môj úspešný život.
V podstate každý ma niekedy zradil. Aspoň keby ten jeden človek nie. Ten, ktorý vám vždy sľuboval, že on vás nikdy nezraní. Oh, toľká irónia a potom čomu veriť. Sweet life.

Nedostatok energie.

16. září 2013 v 7:33 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Normal

Ráno je to vždy najhoršie. Jednoducho chýba mi energia, získavam ju asi iba zo spánku. Pretože keď niekam idem za deň zjem maximálne jedno jedlo. A keď nikam nejdem je toho i viac, možno. V škole nejem vôbec, pre istotu. Radšej sa sedem hodín zvíjam od hladu ako by som tam mala na WCkach stráviť čo i len viac ako 5min. Som šialená? Možno. Ale to by ste museli naozaj zažiť. Zdá sa mi to alebo mi je naozaj lepšie keď som hladná a nemusím utekť na záchod a nemusím sa tam kŕčovito zvíjať? Každý mi hovorí, veď sa normálne najedz, ale dá sa to vôbec, "normálne" sa najesť? Včera som mala len pár varených zemiačikov a kúsok na prírodno spravené pečené kuracie mäsko a to bolo ešte dobré, pretože môj jedálniček tvoria len, kukuričné chrumky, kukuričné a ryžové polystyrénové chleby, tofu syr, detská výživa a zemiaky s ryžou. A toto striedam už dosť dlhú dobu. Niekedy mi strašne chýba čokoláda, ale ja viem čo by po nej nasledovalo a popravde stojí mi to za to? Na výsledky čakám už vyše dvoch týždňov dúfam, že doktorka mi dnes konečne zdvihne. Jednoducho musela som sa vyrozprávať, pretože mňa v tomto asi nik nepochopí. Hlavne ak ste bývalý jedlík ako ja. :) Moja váha mi ukazuje päťdesiatpäť kíl, niekedy aj menej a keď si k tejto váhe pripočítate približne dvadsať, to bola moja váha na začiatku. Zvláštne, možno budem písať knihu Ako schudnúť za štyri mesiace dvadsať kíl. Všetko zlé je na niečo dobré, však? Vlastne za každú cenu sa snažím myslieť pozitívne. :)
A teraz sa mi vôbec, ale vôbec nechce do školy. ( pozitivizmu zrejme už stačilo :D)Nuž, budem to musieť vydržať. Prosím, nech sú výsledky čo najlepšie premoje brucho.
Ospravedlňujem sa vopred za tento vyčerpávajúci článok, myslím, že po jeho prečítaní, nebudem len ja v *nedostatku energie*. :D

Trójsky kôň

7. září 2013 v 15:37 | Snílek *_* |  Hudba
neko

Veríš mi? Tak prečo máš strach z nevery?
Nevera sa zmestí iba niekam, kde sú medzery.
Ak dáš mužovi všetko, tak ti neutečie k chuderám
prečo by aj utiekol, keď všetko nájde u teba...
Trójsky kôň, ženy vyhoďte ho von z vás,
prinesie vám bolesť, pritom stačí dôvera.
Hlúposť riešiť kamarátky, s nimi nie je vo vťahu,
priatelia sú priatelia a navždy nimi zostanú,
minulosť to nezmeníš a zostane len fotka tu.
začnite si veriť, lebo rozšírite nákazu.
Keď vyjadrí vám city, tak to myslí vážne,
preto verte mu a nežiarlite, lebo inak nepôjde to.
(Trójsky kôň- Plexo)