Už len necelý týždeň. Moja počiatočná odvaha zmizla a ja sa zrazu začínam báť. Budem to musieť zvládnuť.
Čítam tie statusy o tom ako ľudia chodia na dovolenky, zabávajú sa, pijú o tom aký majú dokonalý život, brigádu a ja v podstate sedím len doma. Ale je mi dobre aspoň nie som taká unavená a všetok svoj čas venujem oddychovým činnostiam. Tak rada by som si našla ďalšiu brigádu, ale nič, akoby sa mi vyhýbala a zdravie tiež, tieto dva dni je to ešte horšie. Cítim sa byť osamelá, hlavne keď je každý niekde, v robote, na kúpalisku, na dovolenke,...
Naozaj sa bojím. Držte palce už teraz, musím veriť, že mi to aspoň konečne možno pomôže, jednoducho musím veriť. Nie som predsa žiaden pesimista. Ešte, že sú tu niektorí ľudia stále pri mne, veď čo by som bez nich robila.
Kľud, bude to len zas niečo nové,...
Kľud, bude to len zas niečo nové,...



No skoro každý druhý deň sa podobne cítim... iný behajú stále niekde, nenudia sa...a ja vkuse doma ..