Červenec 2013

Len ďaľšia štetka...

30. července 2013 v 0:17 | Snílek *_* |  Poviedky
Facebook

Vášnivo mu začala rozopínať gombíky na svetlej letnej košeli. Cítila ako ho to rozpaľuje a ona si to len užívala. Vedela, že ho má celkom vo svojej moci. Rukou mu chvatom strhla už rozopnutú košeľu a nedočkavo naňho pozerala. Doslova si užívala moment, keď bol konečne iba jej, nijakej inej. Poznala všetky svoje zbrane, ako zabudne razom na svoju frajerku, ktorá ho ako raketa doma nervózne čaká v zašpinenej zástere s obedom. Usmiala sa. Mešká, žena musí byť na nervy. Jazykom si prešla po šťavnatých narúžovaných perách. Musí sa krotiť, aby svoju korisť nevyľakala a neutiekla ratovať sa. Rukami prechádzala po jeho vypracovanej hrudi a pomaly zamierila k vysnenému pokladu. Nemusela sa ani snažiť a začal si sám vyzliekať rifle. Zrazu sa prudko postavil, chytil ju za boky a pritlačil ku stene. Cítila sa ako víťazka. Akoby práve vyhrala cenu, prvú cenu.

...

Ležali pri sebe. Užívali si slastný moment, keď zrazu neočakávane zazvonil telefón. Zhrozene sa naňho pozrel a začal sa obliekať:,, Prepáč, budem musieť už ísť a prosím ťa, nech sa o tomto moja láska nedozvie, dobre? Nič to neznamenalo, len som potreboval vypnúť, veď vieš aké to mám doma. " Smutne sa naňho pozrela, prikývla. Zabuchol dverami. Len ďalšia štetka.

Po dlhom čase.

28. července 2013 v 23:38 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
meiji *-* | via TumblrVyzerá to tak, že toto leto sa predsa len pre mňa našla brigáda, i keď nie moc výnosná, ale som rada, že aspoň niečo, i keď tie ranné vstávania budú kruté. So zdravím som na tom stále rovnako, možno o kúštik lepšie vďaka liekom, ale neustále som vyčerpaná, takže vlastne ani netuším ako zvládnem brigádu. Možno sa pýtate o čo sa jedná. Budem strážiť spolu s kamarátkou štvorročného malého blonďavého a modrookého diablika, Sašku. A budem si šetriť, každý cent a potom na záver si spravím veľké nákupy. Už teraz sa teším. Bude to náročný mesiac. Čaká ma nepríjemné vyšetrenie u gastroenterologičky, ťažká psychická brigáda, ...
Zabíja ma to neskutočné horko. 40 stupňov a ja sa cítim akoby som sa práve dosmažila a už ma len môžu hodiť na tanier k prílohe. Stále počúvam tú istú pesničku a pozerám video ako PewDiePie spolu so svojou frajerkou pečú muffiny na Valentína.
Túžim si dať čokoládovú kalorickú zmrzlinu alebo štiplavé paprikové čipsy, aspoň jeden prehrešok, no moje trávenie mi ledva dovoluje suchú ryžu.
Uvedomujem si, že som na blog nenapísala už snáď roky, ale akosi nebolo o čom. Teda o čom je vždy, len tá chuť chýbala.
A to mám času a času. Choroba, horúčavy a nezhody ma vlastne skoro celé leto držia doma. A tak som si stihla prepísať celú náuku o spoločnosti.Popravde myslela som si, že to nedokážem, že to bude len ďalší prázdny predprázdninový sľub, ale... O chvíľu je tu stužková, maturita... Och môj bože, prečo všetko tak strašne rýchlo uteká?
Mám chuť upiecť alebo uvariť niečo. Ale aj tak nemám komu.
Nechápem, kde sa vo mne berie toľká nenávisť.
Je ťažké veriť niekomu, kto vás už toľkokrát sklamal.
A zrazu to celé do seba zabadá a vy rozmýšľaťe či vobec je NIEČO čo môžete zratiť. A potom neustále myšlienky o úteku, bez nikoho.
Tento článok je plný nezmyslov a myslím, že ho nik z vás neprečítal až do konca a ak náhodou áno, tak vás obdivujem...

Šetrím

16. července 2013 v 22:46 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
don't forget to smile

Tak a začínam šetriť.
Každý peniaz čo mi náhodou zvíši z neznámeho dôvodu odteraz hodím do krabičky.
A na čo vlastne chcem šetriť?
To vám povedať nesmiem.
Ešte mi zostáva vymyslieť dáku krabičku, kam budem tieto špeciálne drobné hádzať.

One.

7. července 2013 v 0:02 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
it's all in your mind hone | via TumblrZlá nálada, dlhotrvajúce problémy so zdravím, nespokojnosť, únava.
5 min pred polnocou.
Prázdniny mi nedávajú ten pravý odpočinok.

Celé je to len hra.

1. července 2013 v 20:31 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
'Kings & Queens'

Prázdniny sa už začali a ja som si nevedela predstaviť krajší začiatok ako bol tento. I napriek mojim pretrvávajúcim zdravotným problémom som si ho užila naplno. Dokonca i keď ostatní majú hody a ja som na minerálke, dokonca i keď som schudla ďalšie kilá, cítim sa dobre. Až na tú tráviacu sústavu sa naozaj vďaka chudnutiu cítim lepšie ako kedykoľvek predtým. V štvrtok ma čaká gastroenterológia, poviem vám už teraz sa bojím, hadička do brucha cez hrdlo nie je asi nič príjemné. Ale musím zatnúť päste, ak mi to má pomôcť. A všetko vyzeralo byť fajn, ale...
Prečo vždy, keď sa máte dobre, musí sa niečo stopnúť?

Chcelo by to nejaký film, knihu. Možno poviedku. Jednoducho únik z reality, kde ma všetci len klamú a vodia za nos, poprípade prehliadajú. Akoby som tu ani len nebola. Alebo akoby som bola len človek, ktorého len prekročíte, ľahko...