Konečne. Aspoň jeden deň pokoja od školy.
Vstávanie o dvanástej. Na to by som si zvykla hneď. Chvíľka strávená na počítači, chvíľka beznádejného drtenia sa fyziky a nakoniec chvíľka s ním. A tá bolo z celého dňa najkrajšia. Vietor vo vlasoch, pred očami on. Všetky zlé myšlienky mi z hlavy vyhnalo poobedné bicyklovanie. A síce sme nenašli rozkvitnutú čerešňu, ale myslím že celkom postačili bozk pri nádhernom západe slnka.Tak sme sa obaja poriadne vybláznili. Ledva som to utiahla domov, ale on mi dodával energiu, už len tým že frčal predo mnou. :D
No nie je ten život krásny? A milujem môj optimizmus, keď je tu on so mnou. :3
A proste je prvý maj, zajtra škola a ja sa usmievam. :)



On? Vy jste se k sobě vrátili?