Strely

14. března 2013 v 14:15 | Snílek *_* |  Poviedky
Tumblr,,Chyť ma za ruku a utekaj tak rýchlo, ako len budeš vládať, dobre?" povedal starostlivo Andrej a pocítil menší elektrický šok pri dotyku s jej útlou bledou rúčkou. Vyštartovali ako dve strely. Ani nachvíľu si jedna strela nedovolila predbehnúť tú druhú. V hlave mala výbuch myšlienok. Nechápala, čo sa deje. Chcela sa pozrieť na Andreja, ale vedela, že by spomalila a neudržala by tak tempo. Nohy jej oťažievali každým metrom. Nekvalitné topánky boli už hodnú chvíľu celkom premočené. Pred očami sa jej začala črtať obrovská stará budova. Čím bola bližšie, tým viac v nej burácala neistota a strach. Andrej začal spomaľovať. Chytil ju o čosi pevnejšie, aby zmiernil jej rýchlosť. Zosúladil ju so svojou až napokon celkom zastali. ,,Tu to bude bezpečné," zašomral udychčaným hlasom. Pomaly otvoril drevené plesňou pokryté dvere obrovského domu. Nepríjemne zakvílili, no nakoniec sa celkom podvolili pánovi. Už len tma im bránila vo výhľade. Opäť ju chytil za ruku a viedol ju dlhou úzkou chodbou. Párkrát sa o niečo tvrdé potkla, myslela, že to bol človek, úplne tuhý človek, ale rýchlo tú predstavu vyhodila z hlavy. Mala pocit, že Andrej náhodne otvoril najbližšie dvere a vsotil ju dnu. Bála sa a tak radšej zatvorila svoje veľké tyrkysové oči. Započula slabé ťuknutie a následne Andrejov úprimný smiech. Nevedela, čo sa deje, zvedavosť jej otvárala viečka. Strhla sa, svetlo! Oslepilo jej oči na pár sekúnd. ,,Nemusíš sa báť , už sme v bezpečí," povedal usmiaty Andrej a ľahol si na veľkú starú posteľ. Tá pod jeho hmotnosťou okamžite zavŕzgala akoby pocítila bolesť. Striasla sa od zimy. Andrej na ňu pozrel a rukou jej naznačil, že si má ľahnúť vedľa neho. Nezaváhala. Obaja si ľahli na bok a pozerali si do svojich brán duše. Andrej sa viac nedokázal priečiť pokušeniu, posunul hlavu o pár centimetrov bližšie, zatvoril oči a pobozkal ju. V ich telách práve prebehla explózia. Rukou jej inštinktívne odhrnul blonďavé vlasy z tváre. Z líc prešiel na krk a vzrušene si ju posunul ešte bližšie. Zatajil dych.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Byť či nebyť?

byť 55.4% (98)
nebyť 44.6% (79)

Komentáře

1 Char Char | Web | 15. března 2013 v 12:32 | Reagovat

Prečo sa volá práve Andrej? To je náhoda, či? :D

2 Lula Lula | Web | 27. března 2013 v 20:56 | Reagovat

Teď mám asi něco říct, no víš, popravdě, docela mi došly slova. Nevím proč, povídka je docela krátká a i přesto, že se člověk snaží, asi nenajde ten správný smysl. Ale přesto děkuji, právě jsem prožila krásných asi 7 minut, kdy jsem měla tu čest, zabývat se tvou povídkou :)Doslova mě omráčila a já nevím, proč tomu tak bylo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama