20. února 2013 v 15:36 | Snílek *_*
|

Je smutné, že i keď zúfalo prosíte, nič to na veci nemení. Ani to s tým človekom nehne, nech už ho potrebujete akokoľvek moc. Môžte do toho telefónu hovoriť čokoľvek. A aj keď zložíte, tak vám už nezavolá. Akoby sa nikto o vás ani len nebál. A zavolá až vtedy , keď už ide od hentej preč. A potom počujete slová ako si zaslúžite sto krát lepšieho a krajšieho a že nechápu ako s ním môžem byť. A potom, že kto je na prvom mieste. Ale aby zavolal počas pobytu u nej, to nie. Na to asi nemal čas... Aspoň, že ona bola pri mne. Hľadala ma aj keď som ušla, aj keď som išla preč aj keď som bola opretá o nejaký dom. A jedine ona mi dovolila mu zavolať.
Vonku sneží, je 20. A vy určite ani len netušíte o čom to zas kecám. Husto sneží. A je 20. streda. Aspoň myslím. Za pár minút napadalo dosť snehu. A ja dnes nebudem doma. Opäť.
Klaudi? Pomoz mi to pochopit, prosím..