Stav bezmocnosti.

5. ledna 2013 v 16:50 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Konečne ďalšia poviedka po dlhšom čase. :) Budem rada, ak zanecháte i svoj názor na ňu, tentokrát je to o čosi dlhšie ako obyčajne, snáď vás to neunudí.

Untitled — I had an emotional breakdown to my mother and she...

Vlak zastal. Pomaly sa zodvihla zo starého dotrhaného sedadla a vykročila z kupé. Ešte posledný krát sa zastavila, otočila sa na malom pokrivenom podpätku a zakývala sediacemu chlapcovi, ktorý jej robil spoločnosť celé hodiny strávené vo vlaku. Striaslo ju. Vonku vládla prekliata zima. Padajúci sneh bol iný než doma, miestny ju nepríjemne bodal ostrými zmrznutými koncami. Ona však musela prísť, i keď ako nevítaný hosť. Chýbal jej. Jej telo po ňom prahlo príliš dlho. Bolo to nevydržateľné. Ako droga. Silná droga. V kabelke nahmatala antidepresívne lieky. Vybrala jednu malú ružovú pilulku a položila si ju na jazyk. Posledná. Zavrela oči a prehltla. Viac ich nebude potrebovať. Už nie. Vedela kadiaľ má ísť. Bola tu síce len raz, ale pamätala si to veľmi dobre. Autobusová zastávka je len niekoľko metrov od stanice. A potom autobus číslo dvadsaťdeväť. Očami prerývala zem. Nedokázala sa pozerať rovno pred seba a sebavedome ako iné ženy. Zastala, pozrela sa na malú tabuľu s príchodmi autobusov. Dvadsaťdevina ide až o piatej. ,,Do pekla!" zanadávala si popod nos. Sadla si teda na prikrytú lavičku. Jedným okom tajne pokukovala na čakajúcich. Babka s náramne odpudzujúcim ružovým kabátom. Rýchlo odvrátila zrak na mladé, asi pätnásť ročné dievča. Mala na sebe veľmi pekný čierny kabát. Jej čiernym vlasom padajúci sneh vôbec neuberal na kráse, ba naopak s malými chumáčikmi snehu sa zdala byť ešte krajšia. Zmocnila sa jej závisť. Odvrátila teda zrak a zase sa pozrela na zem. Čižmy mala celé ufúľané a nepríjemne mokré. Počula ďalšie kroky, bála sa zodvihnúť hlavu. Kroky utíchli a namiesto ticha sa ozval hlboký mužský povzdych. ,,Takmer ako jeho", pomyslela si a ďalej pozorovala svoje čižmy. Z pozorovania ju vyrušil rýchly príchod autobusu. Na okne mal položené číslo 29. Usmiala sa. Zodvihla sa z lavičky a vykročila, pohľad sa jej zastavil na páre pred ňou. Čiernovlasé dievča už nebolo samé. Jej ruku pevne zvieral chlap. Hnedá bunda, krátke čierne vlasy, pozrela na tenisky, ktoré boli taktiež hnedé, nike. Zmeravela. Zostala stáť uprostred zastávky. Ľudia ju obchádzali, sem-tam niekto zašomral nepríjemnú poznámku, no ona zostávala stáť ďalej. Priala si, aby to bol len sen. Zlý sen. Autobusár už nečakal, naštartoval mašinu a ufujazdil jej pred očami. Podlomili sa jej kolená, trasúcimi rukami vybrala z vrecka mobil, vytočila jeho číslo a zadržiavala slzy. Zrušil ju. Slzy jej nekontrolovateľne vyhŕkli. Kotúľali sa po zmrznutých lícach jedna po druhej. Hlavu si zaborila do dlaní. Zrazu ucítila ľudské teplo. Na ramene sa jej ocitla čiasi dlaň. V tvári spoznala chlapca, ktorý jej robil spoločnosť vo vlaku. ,, Ideme?" spýtal sa. ,,Ako si sa tu objavil?" spýtala sa ho neodpovedajúc mu na otázku. Chlapec sa len usmial a vtisol jej do pusy ďalšiu malú ružovú tabletku.

(Dúfam, že každý z vás zistil, že dievča trpelo klinickou depresiou- najťažší stupeň depresie, kedy útechu nachádzala len v antidepresívach, s ktorými to však preháňala. Chlapec, ktorého údajne stretla vo vlaku ani neexistoval, bol to len výmysel, paranoja, sila tabletky, ktorá ju zachraňovala od smútku. Ľudia s klinickou depresiou trpia plačlivosťou, nízkym sebavedomím a myšlienkami na smrť, ďalej medzi príznaky patrí oslabená schopnosť rozhodovania sa, nespavosť,podráždenosť,trápenie a zúfalstvo z maličkostí ...klinickú depresiu môžete zdediť, ale veľmi často vzniká po veľmi nepríjemnej udalosti zo života. Klinická depresia vás neprejde po dni, musí sa liečiť s odborníkmi. )
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Byť či nebyť?

byť 55.4% (98)
nebyť 44.6% (79)

Komentáře

1 Victory Victory | Web | 5. ledna 2013 v 20:38 | Reagovat

Fúh..silná poviedka, ale pecková! ;) Ešteže si to tam vysvetlila inak by som to asi ani nepochopila. :D

2 Claire× Claire× | Web | 5. ledna 2013 v 22:14 | Reagovat

wow, nevím co k tomu napsat, je to zajímavé s neobvyklým námětem. Já tyhle depresivní moc nemám ráda, ale máš to strašně pěkně napsaný, vážně. moc se mi to líbí :) taky mě vzala ta vysvětlivka že kluk z toho vlaku byl jen výtvorem z její představivosti, to by mě nikdy nenapadlo ani jako čtenáře a ani jako námět na povídku

3 Charlotte Charlotte | Web | 21. ledna 2013 v 13:21 | Reagovat

to vysvetlenie na záver mi príde zvláštne (nie v zlom, skôr naopak, bez neho by som to nepochopila asi)... ale je to taký zaujímavý dodatok na zamzslenie asi. ako keď skončí skutočný film a oni niečo dodajú.. no dobre, možno trepem kraviny. ale páčilo sa mi to!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama