close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2013

Pamätaj.

26. ledna 2013 v 18:40 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Bridal mehndi dresses(additi collection)Ahoj.
Ahoj.
Tak ako?
Tak ako?
Ja som ty.
A ty si ja, tak mám sa rovnako ako ty. Tak to má byť, ja ti to všetko len zrkadlím. V tvojich očiach vidím svoj obraz, tak mi ho odraz naspäť, na cestu ti posvietim.
Ty ma držíš, vtedy keď letím. Nech som akákoľvek, ty so mnou cítiš. Spája nás silná empatia.

Skoré vstávanie. Stíhanie tesco busu. Zbytočná obchádzka. Dlhý deň. Úsmevy. Pozitívna energia. Všade cítiť Mirage. ♥

Včera som spravila blbosť... Ale nežime minulosťou.

Posmešky.

22. ledna 2013 v 23:09 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
cute | TumblrĎalší deň za mnou.
Ničím výnimočný, alebo?
Akurát počítam priemer z fyziky, naozaj mi vychádza jednotka? Haha, nebuďte vtipný, pán profesor a kde je tá nenávisť z prvého ročníka? Kde je tá veta, že ako si poviem, tak aj musí byť? A kde je to, že ľutujete môjho budúceho manžela? Ale jedno máme spoločné. Oboch nás to pomaly ťahá do hrobu...
Nenávidím tú školu! Asi sa budem zatvárať v triede a nikam nevychádzať ani na vécko. Nakoniec som usúdila, že zo všetkých žien s veľkým Ž je tam najmilšia práve tá, s ktorou ma M. podviedol. -.- Je to dosť smutné, ale bohužiaľ fakt.
Človek ide v pokoji na obed a čo nevidí, pred neho si sadne pätnásťročný, namyslený sopeľ s kamarátkou a "nenápadne" na mňa ukazuje a posmieva sa mi. Striedavé pohľady z kamarátky na mňa. Bože, aké detské. Ale M. by to určite prišlo vtipné...Ja tej malej asi niečo spravím. Milujem tieto osobnosti. Tuctové decko, čo si myslí, že každý chalan v miestnosti by ju najradšej pretiahol ihneď, keby sa to dá.
A keď aj by som sa niekomu chcela vyrozprávať, tak nemám komu...

Kedysi najlešpia kamarátka je rpeč, kedysi druhá najlepšia kamarátka ani nevie, že existujem, kedysi veľmi dobrá kamarátka, to isté, on by sa mi len vysmial a dostal ma do ešte horšieho stavu a potom zostáva už len blog. Bez reakcie. Radšej ticho.

Soľ zabíja.

21. ledna 2013 v 21:44 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
LOLSom beznádejný prípad.
Zrazu necítim radosť z dvoch jednotiek z geografie, z úspešnej objednávky oriflame, zrazu sa cítim prázdno. Dokonca sa ani neteším, že mi toľko ľudí píše. Ani to, že som spravila nový rekord v hre ma neteší. Dokonca ani počúvanie "tons of damage" mi nevytvára úsmev na perách. Kiež by to bol len zlý deň z ktorého sa vyspím.
Nechápem kto mi stále vyvoláva, samé neznáme čísla. Choďte do kelu, aj tak to nezdvihnem.
Ako môže niekto o mne povedať, že som jedna z najsilnejších osôb, ktorú pozná?
Raz sa predávkujem soľou. Vedeli ste, že ak jete priveľa soli a málo draslíka, môže prísť rýchly skrat a vy s zničoho nič zomriete? Nedávno som sa o tom dočítala a ani to ma neprinútilo odložiť solničku. Ktorý normálny človek je soľ a zapíja ju vodou? Prídem si ako psychopat, ale nehorázne mi to chutí a predstava, že ma možno šľak trafí je lákavá. Áno, tu je tá silná a vyrovnaná osobnosť. To som ja. Človek, čo si radšej ubližuje, čo preplače celú noc, aby sa mohol ráno usmievať,...človek s dvomi ranami. Ak toto má byť len začiatok, tak neviem,...
A ešte dačo, keď niekoho nechcete raniť , tak radšej nič nehovorte. Jednoducho buďte ticho.
Asi budem musieť vypočuť tie rady o tom že som narušená a mám sa ísť dať liečiť...Veď predsa kamarátka, ktorú poznáte celý život je viac ako frajerka , ktorú poznáte tri roky...A je jedno, že za tie tri roky ste dali tej osobe o mnoho viac ako kamarátka za celý život.

Oh really?

19. ledna 2013 v 13:10 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Illest QuotesKde to žijem?
Nenávidím tento svet, ak je ešte nejaký,iný a lepší, tak prosím jeden lístok, ale bez spätnej cesty, prosím. A ak sa bude dať, dajte mi rovno dva...I keď som na vážkach, či by som mala zobrať akurát tohto človiečika.
A o čo vlastne ide?
Zadaná baba, kamarátka, flirtuje s iným, píšu si dennodenne a potom mi posiela jeho profil, zatiaľ čo jej frajer...počkať, zatiaľ čo jej frajer robí presne to isté. A tak sa jej teda nevinne pýtam, či náhodou nemá polročný vzťah s iným chlapom. Samozrejme, odpoveď je áno, ale niečo sa stalo. Takže riešenie problémov = podvádzanie. Fuck this shit. Prečo? A vlastne keď si tak spomeniem i on to riešil tak isto...
Prečo je niekto vo vzťahu, keď si ten vzťah ani neváži? Ak ten jeden druhého nechce, tak nech si zbalí kufre a ide preč, ale nech ho nepodvádza...

TumblrJa viem. Viem prečo ma to tak staršne štve aj u iných ľudí. Ale najviac nenávidím, keď mi potom niekto povie, že aj M. to tak riešil. A ja vždy poviem, ale to bolo iné. Ale naozaj to bolo niečo iné?
A potom to tak aj dopadne...
Z ničoho nič mu napíše úchylnú správu k narodeninám nejaká baba, ktorú VRAJ nepozná, potom si dennodenne píše s nejakou pätnásťročnou, ktorá ho VRAJ určite nechce, potom chodí ku kamarátke, ktorú však pozná sto rokov, tak VRAJ nič nehrozí, a keď mu poviem, že nech k nej nechodí, ale nech chodia len von, tak to nie a aj keď mu dám na výber či chodenie k nej alebo ja, tak sa na mňa vykašle... potom si spätne pridá babu , s ktorou v tom období dačo mal, lebo si VRAJ občas píšu.A prečo potom ja nemám potrebu si písať s nejakými chalanmi? Prečo ja nemám potrebu pokukovať po svalnáčoch alebo sa na niekoho usmievať? A prečo, keď sa niekomu páčim, tak ho radšej už ignorujem. Ale popravde, kto sa do mňa vcíti? ...

Veľký chlapec.

17. ledna 2013 v 0:00 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Oh so pictures!Osemnásť rokov.
So make a wish... :)
Minulý rok o takomto čase som písala o tebe článok na starom blogu. Vtedy si bol s ňou, myslela som si, že si ten článok nikdy neprečítaš. A ty si celý ten čas tajil, že môj blog poznáš už dlhú dobu. A i napriek tomu všetkému, napriek tomu, ako si ma v ten čas ranil, som o tebe nenapísala jedinú zlú vetu. Len prianie, jedno, aby si bol šťastný. A dostala som sa do stavu, kedy som pochopila, že ak niekoho milujete celým srdcom, tak chcete, aby bol šťastný za každú cenu, čiže aj bez vás. Pamätám si, ako som mala angínu, sedela som v kuchyni, čítala som si knihu a odrátavala minúty. Nerada spomínam na to obdobie, ale i tento deň mal čaro. No dnes je všetko iné. Rok ubehol ako voda. Konečne prišla dospelosť. Konečne sa ti nebudem vysmievať, že som staršia. Chcela by som byť teraz s tebou. Minúta po polnoci. Oslavovať od začiatku, no ty si ďaleko, tak ďaleko a pri tom bývaš len pár metrov odo mňa. Chcela by som ti vtisnúť na pery sladký bozk, chcela by som ti zagratulovať a nakoniec sa spokojne s tebou schúliť pod perinu a zadriemať. Ráno sa zobudiť vedľa teba. Povedať ti sladké ľúbim ťa.
Nikdy neoľutujem deň, kedy som ťa spoznala.
Prosím ťa len o jedno. Buď šťastný a budem aj ja. Keď ti bude na perách svietiť úprimný úsmev, tak i mne...
Milujem ťa.


Beautiful day.

11. ledna 2013 v 23:42 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
<3Dnešok bol proste skvelý. Obloha bola modrá, slnko sa na nás konečne po dlhom čase usmievalo a ja som si odsedela šesť nadmieru nudných hodín v škole a potom som utekala k nemu. A tam bola až do večera a viete čo? Bolo mi úžasne. Akurát tá moja žiarlivosť, ale môžem ja za to že sa tak bojím, že ho opäť stratím?
A tak si tu spievam U2, alebo teda jú tú, a Beautiful day.
Je krásne mať po nekonečnej dobe pozitívny článok a hlavne je krásne mať už asi tri hodiny na sebe priblblý úsmev. It´s a beautiful day!
(Milujem ho najviac na svete. Iba on ma dokáže rozosmiať, keď sa mi chce plakať. Prežili sme si toho veľa, ja i on sme boli na seba krutí. Ale z chýb sa človek učí a odpúšťanie je ľudské...A samozrejme: I was born to tell you I love you... veď kto iný by kvôli svojmu milému začal gambliť ? :D )

Stav bezmocnosti.

5. ledna 2013 v 16:50 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Konečne ďalšia poviedka po dlhšom čase. :) Budem rada, ak zanecháte i svoj názor na ňu, tentokrát je to o čosi dlhšie ako obyčajne, snáď vás to neunudí.

Untitled — I had an emotional breakdown to my mother and she...

Vlak zastal. Pomaly sa zodvihla zo starého dotrhaného sedadla a vykročila z kupé. Ešte posledný krát sa zastavila, otočila sa na malom pokrivenom podpätku a zakývala sediacemu chlapcovi, ktorý jej robil spoločnosť celé hodiny strávené vo vlaku. Striaslo ju. Vonku vládla prekliata zima. Padajúci sneh bol iný než doma, miestny ju nepríjemne bodal ostrými zmrznutými koncami. Ona však musela prísť, i keď ako nevítaný hosť. Chýbal jej. Jej telo po ňom prahlo príliš dlho. Bolo to nevydržateľné. Ako droga. Silná droga. V kabelke nahmatala antidepresívne lieky. Vybrala jednu malú ružovú pilulku a položila si ju na jazyk. Posledná. Zavrela oči a prehltla. Viac ich nebude potrebovať. Už nie. Vedela kadiaľ má ísť. Bola tu síce len raz, ale pamätala si to veľmi dobre. Autobusová zastávka je len niekoľko metrov od stanice. A potom autobus číslo dvadsaťdeväť. Očami prerývala zem. Nedokázala sa pozerať rovno pred seba a sebavedome ako iné ženy. Zastala, pozrela sa na malú tabuľu s príchodmi autobusov. Dvadsaťdevina ide až o piatej. ,,Do pekla!" zanadávala si popod nos. Sadla si teda na prikrytú lavičku. Jedným okom tajne pokukovala na čakajúcich. Babka s náramne odpudzujúcim ružovým kabátom. Rýchlo odvrátila zrak na mladé, asi pätnásť ročné dievča. Mala na sebe veľmi pekný čierny kabát. Jej čiernym vlasom padajúci sneh vôbec neuberal na kráse, ba naopak s malými chumáčikmi snehu sa zdala byť ešte krajšia. Zmocnila sa jej závisť. Odvrátila teda zrak a zase sa pozrela na zem. Čižmy mala celé ufúľané a nepríjemne mokré. Počula ďalšie kroky, bála sa zodvihnúť hlavu. Kroky utíchli a namiesto ticha sa ozval hlboký mužský povzdych. ,,Takmer ako jeho", pomyslela si a ďalej pozorovala svoje čižmy. Z pozorovania ju vyrušil rýchly príchod autobusu. Na okne mal položené číslo 29. Usmiala sa. Zodvihla sa z lavičky a vykročila, pohľad sa jej zastavil na páre pred ňou. Čiernovlasé dievča už nebolo samé. Jej ruku pevne zvieral chlap. Hnedá bunda, krátke čierne vlasy, pozrela na tenisky, ktoré boli taktiež hnedé, nike. Zmeravela. Zostala stáť uprostred zastávky. Ľudia ju obchádzali, sem-tam niekto zašomral nepríjemnú poznámku, no ona zostávala stáť ďalej. Priala si, aby to bol len sen. Zlý sen. Autobusár už nečakal, naštartoval mašinu a ufujazdil jej pred očami. Podlomili sa jej kolená, trasúcimi rukami vybrala z vrecka mobil, vytočila jeho číslo a zadržiavala slzy. Zrušil ju. Slzy jej nekontrolovateľne vyhŕkli. Kotúľali sa po zmrznutých lícach jedna po druhej. Hlavu si zaborila do dlaní. Zrazu ucítila ľudské teplo. Na ramene sa jej ocitla čiasi dlaň. V tvári spoznala chlapca, ktorý jej robil spoločnosť vo vlaku. ,, Ideme?" spýtal sa. ,,Ako si sa tu objavil?" spýtala sa ho neodpovedajúc mu na otázku. Chlapec sa len usmial a vtisol jej do pusy ďalšiu malú ružovú tabletku.

(Dúfam, že každý z vás zistil, že dievča trpelo klinickou depresiou- najťažší stupeň depresie, kedy útechu nachádzala len v antidepresívach, s ktorými to však preháňala. Chlapec, ktorého údajne stretla vo vlaku ani neexistoval, bol to len výmysel, paranoja, sila tabletky, ktorá ju zachraňovala od smútku. Ľudia s klinickou depresiou trpia plačlivosťou, nízkym sebavedomím a myšlienkami na smrť, ďalej medzi príznaky patrí oslabená schopnosť rozhodovania sa, nespavosť,podráždenosť,trápenie a zúfalstvo z maličkostí ...klinickú depresiu môžete zdediť, ale veľmi často vzniká po veľmi nepríjemnej udalosti zo života. Klinická depresia vás neprejde po dni, musí sa liečiť s odborníkmi. )

Lonely.

3. ledna 2013 v 19:28 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Simplicity

Pretože čokoľvek čo poviem, je zlé.
Dnes nezaspím a nebudem spať, slzy si neutriem a nebudem sa smiať. Neplačem preto, že ma nemáš rád, ale preto, že si ma naučil milovať.