Stále dokola. A pritom ju striedam ešte s jednou z hry, ktorú mi našiel M.
She is like a boomerang that never gives up, she will knock you out.
She is like a boomerang that never gives up, she will knock you out.
Už zase premýšľam. Áno, to moje prílišné rozmýšľanie,to ma privedie do hrobu. Mám pocit, že ma všetci ignorujú. Ignorujú moju láskyplnosť a berú to ako dennú samozrejmosť. Vždy sa o všetkých prílišne starám, zvykli si a teraz mi ani nepoďakujú. Kamarátka, ktorá má toľkými všemožnými spôsobmi zranila, sa teraz obracia ku mne, lebo teraz oni zraňujú ju. Pritom kedysi oni, boli tá najlepšia partia na svete. Ale ja sa neviem hrať na slepú a nemú, musím jej pomocť, ale ďakujem, Klaudia , nebuď hlúpa, toho sa nedočkáš...
On, ktorý mi sľúbil, že keď mu odpustím, tak ma bude nosiť na rukách... A nosím ho skôr ja. Alebo mám len taký pocit? Musím ho volať von, stále mu píšem, nevyhováram sa, že ma to nebaví si s ním "len" písať,... A potom tie otázky. Už ho nebavím, keď ma on nevolá von? Už ho otravujem, keď si nevie so mnou vkuse písať? Tak sa ho spýtam a potom už len jedna veta: Keď sa ti nepáči, tak sa so mnou rozíď. Ja mám v očiach slzy, on v počítači ďalšiu hru...A to sú zajtra vianoce? Oh, bitch, don´t be funny.



No ked budu Vianoce také ako dnešok...tak to sa rovno pojdem obesiť.. vkuse iba nervy vedia robiť tí blbí chlapci..