Aké je ľahké prísť o časť svojho srdca. A vraj nereálne, ale hovno...A bolí to. Keď sa ho snažíte chytiť a vziať si ho naspäť, ale dotyčná s ním uteká stále ďalej. Najprv ju ešte vidíte, utekáte, máte nádej, ale zrazu to dosiahne ten bod, kedy nevidíte absolútne nikoho a nádej ste už stratili. Už mi ani neodpisuje. Bolí to, keď ste beznádejný. V ušiach mi hraje stále tá istá pesnička. Prečo to čo máš najviac rád, musíš vždy strácať? Ľudia, ktorí boli pri tebe proste odišli. Tie plány s nimi jednoducho nevyšli. Nič nie je navždy, všetci chcú byť ale navždy spolu...Zásady sa posúvajú, najprv húlia len potajme, kamaráti navždy BOLO, teraz fičia na kokaíne.Ženy s ktorými si vyrastal sú zrazu radodajné,...Nikdy sa však neponížim na to, hrať len druhé husle.
Nedokážem k tomu povedať nič viac. A to sa mám ešte učiť. Zajtrajšie osemnáste narodeniny, budú krásne. Začať s matematikou, teda s polročnou písomkou, krása.
Nechcem sa stále sťažovať, ale ono to teraz ani inak nejde.
Nedokážem k tomu povedať nič viac. A to sa mám ešte učiť. Zajtrajšie osemnáste narodeniny, budú krásne. Začať s matematikou, teda s polročnou písomkou, krása.
Nechcem sa stále sťažovať, ale ono to teraz ani inak nejde.
V posledných dňoch si uvedomujem akého neskutočného chlapa ja mám. ♥

