Menší výplod z mojej hlavy. Trošku psycho.
Už dlhšiu dobu som nič nenapísala, tak aspoň niečo, i keď malá šálka kávy, snáď poteší i tá.
Dôkaz o tom, že láska nemá hranice.
Už dlhšiu dobu som nič nenapísala, tak aspoň niečo, i keď malá šálka kávy, snáď poteší i tá.
Dôkaz o tom, že láska nemá hranice.
,,Ľúbiš ma?" pýtam sa už stýkrát a odpoveď z tvojich úst nepočujem. Stále hľadám nádej.
Tvoje tmavo hnedé, hypnotizujúce oči ma privádzajú do tranzu. Tri, dva, jeden. Kde som? Vidím tvoj úsmev, opantáva mi hlavu, droga, nevnímam nič iné. Si tak blízko. Tvoje prekliate pery sú plné jedu, čím viac sa ich dotýkam tým viac mi jed preniká do krvi. Elektrizujúci dotyk mi spôsobuje triašku celého tela. Prsty ovládol nepríjemný kŕč. Cítim ako strácam vedomie. Zamdlievam. Očné viečka ma ťažia, pomaly ich zatváram, už mám pred sebou len čiernu bezcennú tmu. Čas plynie a ja neviem či žijem len v predstave alebo len v realite nežijem. Ozvalo sa posledné, bum. Srdce akoby mi zastavilo . Snažím sa nadýchnuť, ale moje zohavené telo protestuje. Necítim bolesť. Zabil ma! Duša opúšťa bezvládne telo. Už ho neuvidím, už ho neucítim, už sa ho nedotknem, už nikdy. Zostali len myšlienky o tom ako som ho milovala a stále i milujem. Žiť bez neho by bolo ľahšie ako nežiť a byť s ním. Ale naozaj mám byť s niekým kto ma zabil? A tak sa pýtam: ,,Ľúbiš ma?" No nádej už nehľadám.



tak toto je mega!!!! asi budem mať depku,alebo neviem...kde si na toto prišla????