It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts.
Nielen text pesničky Toma Delonga...
Každé jedno slovo, tak krásne bodne. A ono to naozaj bolí. A nielen trochu.
Nielen text pesničky Toma Delonga...
Každé jedno slovo, tak krásne bodne. A ono to naozaj bolí. A nielen trochu.
Akoby som všetkých stratila a už ich nespoznávala. S jednou kamarátkou som bývala každý deň, pamätám si ako som sa s ňou na základke ako jediná bavila, nie z ľútosti, ale z toho aká bola. A dnes? Stretávam ju len v škole.
Tak sa len bojím čo bude nasledovať teraz. Akoby každý z môjho života odchádzal a prichádzajú len ľudia ala made in China.
It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts.



Niekedy môže mať človek okolo seba veľa ľudí a aj tak sa cíti sám, ak to ni su tí praví... aspoň teda ja sa tak niekedy cítim.
Inak ty sa smeješ na mojom deprimujúcom článku? :D Aspoň niekto. :D Mne sa zasepáčia ľudia ala made in china. :D