Září 2012

Spomínaj na to dobré, čo ťa teší, nie na to čo ťa ničí.

30. září 2012 v 13:53 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Tumblr

Bez spomienok by sme boli prázdny. Dokonca aj bez tých zlých, ktoré nám ešte vždy naháňajú hrôzu.
Tieto posledné dni, som šťastná. Niekedy stačí sa len porozprávať o všetkom zlom a zrazu je vám lepšie. Zrazu vám spadne zo srdca jeden veľký ťažký kameň.
Vlastne vždy sme zaslepení len tými zlými vecmi a dobré berieme ako som už spomínala v minulom článku za dennú samozrejmosť. Ale to nemusí byť. Zajtra tu už nemusí byť so mou, zajtra tu už nemusím byť ja alebo vy. Možno vám prebehne mráz po chrbáte, keď si predstavíte, že toto by mal byť váš posledný deň a vy akurát nadávate na to akí sú k vám všetci zlí, a ako nenávidíte život. Mne na zahnanie zlých myšlienok pomáha on, prechádzky a hudba. Vždy sa dá nájsť i v tej zlej veci to dobré. Nebyť toho všetkého čo mi urobil, ja by som si nikdy neuvedomila, že mojím správaním ho môžem stratiť. Aj navždy.
Možno, že tento článok pre VÁS nemá žiaden zmysel, ale verte, že pre jeho autorku má.

Dancing slowly in an empty room.

28. září 2012 v 14:33 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Heart vs Brain.
Tam, niekde vnútri som stále optimistka. ♥
Konečne piatok a hlavne odpočinok, aspoň dvojdňový od všetkých tých biflovačiek. Štvorka z nemčiny, prečo prečiarkujem veci z dobrých na zlé? Až príliš rozmýšľam...až príliš.
Ale ja šťastná som! Každý si myslí, že som zatrpknutá, smutná, a podobne. Áno, niekedy, hlavne večer podľahnem depresii, ale pokúsim sa žiť naplno. Nech by som pre mňa za mňa mala navštevovať aj psychiatra. Chcem byť šťastná. Veľa ľudí odo mňa zrazu odchádza, známe príslovie, že radosť s vami zdieľa každý a smútom zdieľate sám, bude asi pravdivé. Mne to však nevadí, ešte stále je tu pár ľudí, ktorí stoja pri mne.
Aj napriek malým nedostatkom svoj život MILUJEM! A nikdy sa nevdzám. Nikdy...
Človek si vždy všíma to zlé a to dobré berie za samozrejmosť, a potom že rpečo mávajú ľudia depresie. Dofrasa! Toľko krásnych vecí okolo mňa, toľko skvelých ľudí...
Potrebovala by som poriadne prefackať. Najlepšie ihneď.

Nie som vec.

27. září 2012 v 20:35 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
your disturbia.
Už ma to nebaví.
Stále sa len učiť, dokola, dokola a hádzať do seba niekedy naozaj nezmyselné poučky.
Ale dobre, zajtra posledných šesť hodín, na ktorých bude písomkový teror, a potom vytúžený oddych v podobe víkendu. Dva dni, áno, len dva dni, ale som vďačná aj za ne.
Zase to jej posmešné smiatie s jej ešte trápnejšou kamarátkou. Ešte vtipnejšie na tom je, že tá kamarátka je aj M. kamarátka. Ale už sa nad tým tak nepozastavujem. Nevšímam si to. Pozerám rovno, idem rovno, nebudem odbáčať, nebudem sa zaoberať takými ľuďmi. Najlepšie na tom je, že keď je jedna z nich sama tak oči do zeme a tvári sa že neexistuje. Niekedy jej mám chuť napísať, ale potom si uvedomím, že sa nebudem znižovať na ich úroveň. A vraj partnerovi priatelia by mali byť aj vaši, no u nás to tak nie je, ani z jednej strany. Teda aspoň čiastočne.
A rada pre ľudí, ktorí odo mňa niečo potrebujú. Aspoň sa opýtajte ako sa mám, pred tým než ma začnete po tritisíci krát otravovať aby som dala filmy na usbčko.

Niekedy nevládzem, ale najhoršie na tom je, že som na to úplne sama. Dokelu, veď toto nemám šancu zvládnuť sama. Bohužiaľ, nikto mi akosi nie je ochotný pomôcť, tak čo iné mi zostáva. Tváriť sa, že som silná, to mi zostáva. Bohužiaľ, i na to mi raz sily dôjdu. A obávam sa, že už čoskoro...

Premiéra.

26. září 2012 v 7:23 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
fireworks-

Chvíľka pred školou. Alebo moja premiéra, keďže som nikdy na počítač pred školou nechodievala.
V poslednom čase nie som aktívna. A za to môže len jediné. Môj život a hlavne tá krásna škola nazývaná gymnázium, ktoré som si vybrala. Skáčem do nebies. Niet lepšej voľby. Dnes ma tam čaká síce sedem hodín, ale tak neprekonateľných, že to bude naozaj ťažké. Držte mi palce, inak sa čoskoro zbláznim. Hor sa do pekla.

Epická animácia

22. září 2012 v 15:08 | Snílek *_* |  Hudba


Ja proste z tej animácie nemôžem. :D Love you Joel. ♥

There's something wrong with me

21. září 2012 v 0:06 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
(5) Tumblr

Je polnoc.
Stále nerozumiem. Kde je tá moja optimistická časť? Kde je? Prečo ju nemôžem nájsť? Prečo je preč? Hello, potrebujem ťa. Kde si?
I´m hopeless, i´m broken...
Dokelu. Tak ser na mňa. Nepotrebujem ťa. Ešte, že tá pesimistická časť je pri mne stále. Och, aká výhra.
There's something wrong with me.

"Váľam si šunky"

20. září 2012 v 13:30 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
┼ Synthetic Beauty ┼ [КОНКУРС]

Celý týždeň doma. Pokračovanie letných prázdnin? Ale kdeže, len choroba, ktorá ma v nedeľu večer zmohla ešte viac ako kedykoľvek predtým. Bože, už to trvá vyše dvoch týždňov, našťastie, dnes je mi už o čosi lepšie.
Celý týždeň doma a ja som až do dnes nenapísala žiaden článok. Hanba mi! Čo som to za blogerku? V poslednom čase si tu i tak vylievam len tie zlé myšlienky. Viem, robím chybu, mala by som sem písať i o tých pekných veciach, ktorých nie je málo, aby ste si o mne nemysleli, že som človek večene ponorený v depresiách.
Kašlem, smrkám, jem, spím a píšem s ním, to je moja celodenná práca. No nič od zajtra začína doberanie vynechaného učiva, neviem sa dočkať.
Každopádne som rada, že mám aspoň jeho. V poslednom čase sa mi zdá, že nemám žiadne kamarátky, alebo sa mi to naozaj len zdá? Teda až na jednu, ktorá stále nevie pochopiť, že som chorá a von nemôžem ísť. I tak ju zbožňujem. Ešte, že oni dvaja pri mne stoja vždy.

Smutná pravda

16. září 2012 v 11:26 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová

Moja nová závislosť. Milujem kombináciu rapu a spevu. ♥ Pravdivá pesnička, možno by bolo dobré ju vypočuť dokonca. Možno, že nakoniec chytí i vás.
Nezvládam to. Stále kýcham, smrkám, kašlem a pritom robím referát z informatiky. Bože! Chcem všetko vzdať, ísť dakam ďaleko, ale naozaj ďaleko. Asi ma nechápete, ale o to mi ide. Ale nejde to. I keby chcem, nejde to. Moje pozostatky z optimizmu a cieľavedomia mi to nedovolia. A tak musím robiť to čo ma nebaví a ubíja. Preboha načo sú mi dáke šifrovacie systémy?

Byť silnou sa oplatí.

15. září 2012 v 13:24 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Love Above All HD desktop wallpaper : Widescreen : High Definition : Fullscreen : Mobile

Už ma to nebaví. Som chorá už týždeň a pol a zlepšenie? Takmer minimálne. Možno to bude tým, že do školy a von napriek tomu chodím, pretože nechcem nič vymškať.
Čoraz viac ma naštve hocijaká maličkosť. Ale snažím sa proti tomu bojovať, zachovať pokoj a byť flegma ako on alebo moja kamarátka. Viete, za toto ich obdivujem najviac. Ako ich naštve len fakt veľká vec. U mňa stačí maličkosť a už nad ňou celý deň premýšľam.
Uvedomujem si, že na blog najčastejšie píšem, keď sa potrebujem vypísať zo zlej nálady. Preto tu niektoré dni nie sú žiadne články, pretože som sobecká sviňa a šťastie si nechávam len pre seba.
Áno, sú dni, kedy ma nič nepoloží. Napríklad dnes. Happy. ♥

Stratená.

13. září 2012 v 11:38 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Gwiazda. <3 - 36. strona bloga dostępnego pod adresem truskawka94.pinger.pl

It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts.
Nielen text pesničky Toma Delonga...

Každé jedno slovo, tak krásne bodne. A ono to naozaj bolí. A nielen trochu.

Akoby som všetkých stratila a už ich nespoznávala. S jednou kamarátkou som bývala každý deň, pamätám si ako som sa s ňou na základke ako jediná bavila, nie z ľútosti, ale z toho aká bola. A dnes? Stretávam ju len v škole.

Tak sa len bojím čo bude nasledovať teraz. Akoby každý z môjho života odchádzal a prichádzajú len ľudia ala made in China.

It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts. It hurts.

Neviem, čo to do mňa vošlo

6. září 2012 v 14:33 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Pinnwand-Fotos

V poslednom čase ma každá maličkosť nahnevá. A tak tomu bolo aj dnes. Pokračovanie v gympl horore je naozaj vyčerpávajúce, možno to bude tým.
Asi pred týždňom, som stála na prechode prechodcov kamarátka bola asi meter predo mnou a potom mi auto zastavilo a z druhej strany sa blížila asi päťdesiatročná teta, ktorá mimochodom šla po nesprávnej strane a ešte do mňa vrazila a poznamena ´bože´. Chvíľku som prestala rozmýšľať a keď už som bola na chodníku tak som sa len otočila a zakričala na ňu niečo ako že sa chodí po pravej strane. A potom že dnešná mládež je nevychovaná.
A dnes som šla na fyziku, na prízemie, samozrejme sama, pretože je to delená hodina a s tou mojou druhou polovicou si vôbec nerozumiem. Samozrejme zo záchodov vyšla moja obľúbenkyňa a jej kamarátka, o ktorej som si myslela, že je normálna. Mimochodom M. bývala spolužiačka s ktorou sa kamaráti aj on. A potom tá otravná rutina. Kedy ju to už prejde? Keď už som šla hore, po fyzike tak som ju opäť videla, samozrejme sa blížila ku mne. Zrazu vo mne nastala chuť pomsty. Pomsta za to trápenie. Ani neviem ako, ale vrazila som do nej mojou celou silou(mimochodom som slabá ako čaj). Využila som, že tam bolo celkom plno, možno ani nevidela že som to ja. Ale potajme dúfam, že aspoň ten chodiaci rebrík padol na svoju riť.

Zoči Voči - Stratený

5. září 2012 v 18:50 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová

Už opäť ma trápi beznádej, strácam dôvod prečo žiť...

Závislosť.

3. září 2012 v 21:06 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Twitpic - Share photos and videos on Twitter

Myslím, že každý z vás vie o čom je reč. Najčastejšie sa stretávame so závislosťou na drogách ako je alkohol, cigarety ale aj ťažké drogy začínajúc marihuanou. No závislí môžeme byť i na ničom inom, môžu to byť hry, jedlo a podobné na pohľad bezpečné a potrebné "maličkosti". I ja som závislá. Už dva roky trpím závislosťou. Žiadne drogry, žiadne hry, dokonca ani žiadna vec, ale prosím pekne, človek. Konkrétna osoba, bez ktorej si nedokážem predstaviť budúcnosť, ak by som sa o to totiž pokúšala videla by som iba prázdno. Prázdno, ktoré mi spôsobuje husaciu kožu na rukách. Tou závislosťou je on. Možno sa smejete, myslím, že polovica z vás ani nevie aké to je byť na niekom/niečom závislý a poviem vám buďte radi. Máte to ste šťastní, ste bez toho prichádza depresia. Nie je to len o tom, že chcete byť s tou osobou čo najviac, bohužiaľ, je to i obmedzovanie slobody toho človeka. Tým, že si ho privlastňujete, že mu zakazujete isté veci, tým sa zatvárate do ešte užšieho kruhu závislosti. A potom sa to stane. Ten kruh je príliš úzky na to aby ste to vydržali, začne vás škrtiť a vôbec vás nešetrí. Ale vy z neho nemôžete vystúpiť, pretože na to je už neskoro. A tak robíte veci, ktoré by vás za normálnych okolností ani nenapadli. Žiarlite, na každú osobu ktorá je v jeho blízkosti. Chcete ho iba pre seba. Žiarlite a tým trpíte, no nik vás nesmie ľutovať, lebo si za to môžete sami.
A tak trpím. Som závislá na svojej osobnej značke heroínu.