When everything is bad...so bad.
Zavrieť oči a spať. Dnešný deň patril k tým najhorším za celé prázdniny. Skoré vstávanie mi naozaj asi nepomáha.
A tak to všetko začalo. Prebudila som sa celá ubolená, musela som spať naozaj veľmi divno, keď ma doteraz všetko bolí. Potom samozrejme poobedie strávené pri počítači. Ale mala som ísť s ním von, takže bola dobrá nálada. Dohodli sme sa na piatu, päť prešlo a nič, tak teda, že za hodinku a stále nič bolo pol siedmej, a vraj už len sa naje a osprchuje a môžeme ísť. To vo mne vyvolalo hnev. Celý deň ignorácia, odpisovanie skoro po hodine, potom čakanie kým pôjdeme von....jedným slovom ach. Tak som proste povedala, že nikam nejdem...šla som zablahoželať kamoške k meninám, povedala som jej jednu vec, ktorú som si mala radšej nechať pre seba. Nevadí, človek sa učí z vlastných chýb. Prišla som domov. Utrápene hľadela na mobil či nenapísal, a hádajte čo! On vážne nenapísal. Potom som šla s kamarátkou, druhou, von. Zistila som, že tá kamarátka, ktorá mala meniny, všetko vykecala... fuck. Nabudúce budem ticho ako myš.
Potom som ho ako totálny idiot začala prezváňať až do deviatej. A teraz tu čakám. Čakám na niečo čo nepríde. Teraz, keď ho potrebujem najviac, mám najväčší pocit, že ma má dakde hlboko. Ale asi to bohužiaľ ´´len pocit´´ nebude.
Zavrieť oči a spať. Dnešný deň patril k tým najhorším za celé prázdniny. Skoré vstávanie mi naozaj asi nepomáha.
A tak to všetko začalo. Prebudila som sa celá ubolená, musela som spať naozaj veľmi divno, keď ma doteraz všetko bolí. Potom samozrejme poobedie strávené pri počítači. Ale mala som ísť s ním von, takže bola dobrá nálada. Dohodli sme sa na piatu, päť prešlo a nič, tak teda, že za hodinku a stále nič bolo pol siedmej, a vraj už len sa naje a osprchuje a môžeme ísť. To vo mne vyvolalo hnev. Celý deň ignorácia, odpisovanie skoro po hodine, potom čakanie kým pôjdeme von....jedným slovom ach. Tak som proste povedala, že nikam nejdem...šla som zablahoželať kamoške k meninám, povedala som jej jednu vec, ktorú som si mala radšej nechať pre seba. Nevadí, človek sa učí z vlastných chýb. Prišla som domov. Utrápene hľadela na mobil či nenapísal, a hádajte čo! On vážne nenapísal. Potom som šla s kamarátkou, druhou, von. Zistila som, že tá kamarátka, ktorá mala meniny, všetko vykecala... fuck. Nabudúce budem ticho ako myš.
Potom som ho ako totálny idiot začala prezváňať až do deviatej. A teraz tu čakám. Čakám na niečo čo nepríde. Teraz, keď ho potrebujem najviac, mám najväčší pocit, že ma má dakde hlboko. Ale asi to bohužiaľ ´´len pocit´´ nebude.


