Srpen 2012

Fuck it.

29. srpna 2012 v 21:26 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Wall Photos

When everything is bad...so bad.
Zavrieť oči a spať. Dnešný deň patril k tým najhorším za celé prázdniny. Skoré vstávanie mi naozaj asi nepomáha.
A tak to všetko začalo. Prebudila som sa celá ubolená, musela som spať naozaj veľmi divno, keď ma doteraz všetko bolí. Potom samozrejme poobedie strávené pri počítači. Ale mala som ísť s ním von, takže bola dobrá nálada. Dohodli sme sa na piatu, päť prešlo a nič, tak teda, že za hodinku a stále nič bolo pol siedmej, a vraj už len sa naje a osprchuje a môžeme ísť. To vo mne vyvolalo hnev. Celý deň ignorácia, odpisovanie skoro po hodine, potom čakanie kým pôjdeme von....jedným slovom ach. Tak som proste povedala, že nikam nejdem...šla som zablahoželať kamoške k meninám, povedala som jej jednu vec, ktorú som si mala radšej nechať pre seba. Nevadí, človek sa učí z vlastných chýb. Prišla som domov. Utrápene hľadela na mobil či nenapísal, a hádajte čo! On vážne nenapísal. Potom som šla s kamarátkou, druhou, von. Zistila som, že tá kamarátka, ktorá mala meniny, všetko vykecala... fuck. Nabudúce budem ticho ako myš.
Potom som ho ako totálny idiot začala prezváňať až do deviatej. A teraz tu čakám. Čakám na niečo čo nepríde. Teraz, keď ho potrebujem najviac, mám najväčší pocit, že ma má dakde hlboko. Ale asi to bohužiaľ ´´len pocit´´ nebude.

Aj pekné sny.

25. srpna 2012 v 11:18 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Tumblr

Asi prvý naozaj krásny sen, ktorý sa mi kedy sníval. Až som ľutovala, že som sa prebudila, a že to žiaľ nie je realita. A to prosím pekne v tom sne on nebol. Viem, že tento článok asi nedáva zysel, ale chcem ho tu mať.
Tuším mám recept na pekné sny...

Pár optimistických slov.

24. srpna 2012 v 12:42 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Untitled

Ako som očakávala lepšia nálada je už tu. :)
Musím písať i optimistické články, aby ste si o mne nemysleli, že som dáka večná pesimistka a že plačem každú minútu.
A samozrejme kto iný by mi včera vylepšil deň, než on. ♥ Ach, som tak rada, že je tu so mnou, i potom všetkom čo sme spolu prežili a tomu teda verte, že toho bolo dosť. Ale aspoň tu máte živý dôkaz, že láska dokáže prežiť naozaj všetko, bolo to ťažké, veľmi, ale keď chcete obaja, všetko sa dá. :)
Vlastne nechápem páry, ktoré sa pri prvom probléme rozídu. Veď problémy sa majú riešiť a nie skrývať... Na koho narážam? Na moju kamarátku, konečne frajer, ktorého som mala rada, čo počúval moju hudbu a bol nadšený keď som spomenula napríklad Green day. A ona sa s ním rozíde, pre takú hlúposť.

A tak sa pýtam, prečo?

23. srpna 2012 v 12:04 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
304 Goushitsu, Hakushi no Sakura

Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu. Lenže som zaspala, a tak šiel sám.
A druhý krát sa mu už ísť nechcelo, tak som išla sama. Zase.
Nevadí, asi si za to môžem sama,ale aj tak chcela som jeho podporu.
Ešte k tomu odtiaľ vyšla hentá, ach, a potom v tescu som ju zase stretla. Mám to ja ale šťastie, že?
Zase to vidím na super deň. Vú, niekto má proste život ako z rozprávky a niekto zase nie. I keď by som mohla mať... moja lenivosť v tom bráni.
Never mind. Chcem sa už len usmievať, tak mi dajte chvíľku a ja zas budem OK.

Sila lásky. (I.kapitola)

22. srpna 2012 v 19:01 | Snílek *_*
The girl who's story is just a chapter to you

Zo zeme zodvihla posledný črep rozbitej vázy. Ešte jedna hádka a ona to už nevydrží. S unaveným povzdychnutím sa posadila do pohodlného vyhriateho kresla. Hladkala si svoje mierne vypuklé bruško. Kedy si to všimne? Nemala by mu to povedať? Pred očami sa jej znova vynoril obraz dnešnej hádky. Hádky pre maličkosti naozaj z duše nenávidela. Boh vie, kam išiel. Tipovala to na krčmu, možno dáky striptérsky klub alebo v najhoršom prípade išiel za milenkou. Opäť jej prišlo zle. Sám doktor jej povedal, že to bude náročných deväť mesiacov, a že najlepšie by bolo vyhnúť sa zbytočnému stresu. Potichu sa zasmiala. Vari sa to dá? Byť bez stresu pri takom chlapovi ako je on?
Hlavu si pritlačila o operadlo kresla. Bolo tak pohodlné. Očné viečka jej oťaželi a ona im nevládala odporovať.

***

Pomaly, rozospato otvárala oči. Boli mierne zlepené, čo jej sťažovalo situáciu, no nakoniec sa jej to podarilo. Pred sebou mala obraz svojho muža, Milana. Vyzeral pokojne. Rukou si upravoval jeho tmavo hnedé až čierne vlasy. Až teraz si všimla, že je bez trička. Jeho obnažené telo ju i po toľkej bolesti ešte vždy vzrušovalo.
,,Ako si sa vyspala, zlatko?" spýtal sa a prerušil tak jej prúd myšlienok. Znechutene zamrmlala niečo čo malo vyznieť ako ´´dobre´´. Ako ju môže vôbec oslovovať zlatko, keď ešte pred pár hodinami na ňu hádzal všetky predmety čo videl a na ktoré dočiahol?
,,Niečo som ti priniesol," zašomral, pričom ukázal na malú škatuľku na stole.
Prevrátila očami a spustila svoju dlho pripravovanú reč: ,, Nepotrebujem žiadne dary, po každej tvoje bitke, ale mohol by si byť ohľaduplný hlavne teraz, keď čakám,...Zasekla sa.
,,Keď čakáš čo?" nedal sa odradiť zjavne vykoľajený Milan.
Natáliu zmohol strach. A čo teraz? Pravdu alebo lož? Tak či onak dostane od neho určite ďalší výprask. Telo sa jej mimovoľne zachvelo. Zhlboka sa nadýchla a spustila:,, Ja, no, ja som ti to chcela povedať už dávnejšie, ale nedal si mi možnosť a bála som, že ma zase udrieš a...som tehotná."

2 roky(po prvé)

20. srpna 2012 v 22:50 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Resultados da Pesquisa de imagens do Google para http://lh5.ggpht.com/-ygOayYVpKqQ/Tft28lfXstI/AAAAAAAAFBQ/yGItF1gAlkE/We-Heart-It-Laptop-Notebook%2525255B6%2525255D.jpg

Áno, presne o takomto čase mi písal bývalý spolužiak, že uňho prespáva jeho kamarát. Tak som ho samozrejme už zo zvyku nechala pozdravovať. Jediné čo mi nešlo do hlavy bolo, že už má pätnásť a ešte len pôjde do deviateho ročníka. Vari je tak hlúpy, že prepadol? Cez kamaráta mi hovoril, že neprepadol, že bude proste deviatak. I tak som mu neverila. Určite dáky namyslená debilko. :D A potom si ma pridal. Pozerala som na to chvíľku, a hľadala som príčinu načo by som si ho mala pridať. Ale moja zvedavosť ma presvedčila stlačiť potvrdenie priateľstva. Vtedy som ani len netušila koľko spoločného toho máme...a že jedného dňa budeme spolu. ♥ I love you.

BANDWPICTURES

Posledné dni sme spolu každý deň. No dnes to bolo iné, výnimočné. Som nesmierne rada, že ho mám.

Sila lásky.

19. srpna 2012 v 16:37 | Snílek *_*
ஜish

Láska je ako ruža. Krásna, voňavá, no i tá najkrajšia má v sebe plno nástrah v podobe pichľavých tŕňov.

Natália, hlavná postava poviedky, to v živote nikdy nemala jednoduché. Už od malička ju život zasypával náročnými prekážkami. Smrť rodičov, detský domov, šikana, nevydarené vzťahy, to všetko ju zrážalo na dno jej síl. Až kým nenašla jeho, Milana. Pravá láska. Bláznivé začiatky, svadba ako v rozprávke a potom veľké STOP.
Je ťažké byť s niekým, kto vás bije. S niekým koho sa bojíte. Jediné čo vás pri ňom drží je malý zázrak rastúci pod vaším srdcom. Dôkaz, že láska existovala.

Poviedka o tom ako lásku nemôžeme brať za samozrejmosť.
(Už čoskoro)

Oh, why?

18. srpna 2012 v 22:38 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Mad Hatters, Chesire Cats, and March Hares


Bolí ma hlava. Ale to nie je zlé, to je to najmenšie čo ma trápi.
S M. sme teraz každý deň. To sa mi páči. A vyzerá, že aj jemu. :)
Len jedna vec ma trápi. Keď sa tak okolo seba pozerám. Samé pekné baby. Potom prídem domov a pozriem sa do zrkadla. Čo na mne preboha vidí? Vari je dobré ak má niekto neviem koľko kíl navyše? Vari je pekné mať tvár ako imbecil? Vari je pekné mať krátke nohy? Vari je pekná pleť a pokožka biela ako stena? Prečo sú všetky baby inakšie. Opálené, krajšíe, chudšie. Nie ja nemám depresiu. Prečo sa stále zakrývam? Nenosím žiadne sukne ani šaty, jednoducho sa v tom necítim dobre. A pritom hovoril, aby som to nosila, že som krásna...
Možno mi len Boh neprisúdil toľko krásy ako ostatným. Nevadí. Na druhýkrát ti to dúfam vyjde.

Chcem len dýchať, nechcem nič viac.
Nie, ja naozaj nemám depresiu. :) Len mi to vŕta v hlave. Milión týchto zlých myšlienok.

Moja medicína.

17. srpna 2012 v 22:38 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Human Feelings as Drugs | feel desain

Láska je naozaj liek na všetko.
Poď von. Nie. Poď von. Nie, nemám náladu. Poď von! Prosím. No dobre teda...
Ako som len rada, že nakoniec moje tvrdohlavé ja povolilo a išla som.
Teraz mi je dobre. Som spokojná. Dokonca si sadol i pred dvere a nechcel ma pustiť domov. Proste blázon.
Milujem túto medicínu. ♥

I hate it.

17. srpna 2012 v 16:19 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Me!

Nenávidím to! Ach, bože tak staršne nenávidím tento pocit bezbranosti.
A to som si naivne myslela, že bude všetko fajn. Že sa optimistka vrátila. Ale nie toto je aj na optimistku priveľa.
A to som myslela, že som na dobrej ceste.
Ale nie niekto ma musí stopnúť. Zase.
Nebojte budem v pohode, len sa musím dostať z momentálnej menšej depresie.


Optimizmus.

16. srpna 2012 v 23:38 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Facebook

Všetko sa začína v hlave.
O tejto vete som ešte nikdy nepochybovala, nikdy. Škoda, že niekedy je tak ťažké sa ňou riadiť. Alebo si to zas len nahováram a je to úplne jednoduché?
Po dlhom čase, večer kedy mám dobrú náladu. A to mám pred svojimi dňami, takže naozaj veľmi, veľmi pozoruhodný a nevídaný jav u mojej osoby. Už sa teším ako zaľahnem s mobilom v ruke a budem čítať tú knižku.
On tu nie, keďže je v obývačke a pozerá film, ale detaily vám snáď hovoriť nemusím. Prišla bratova nová priateľka a proste bla bla, všetci sú šťastní.
A keď myslím všetci, tak i ja! Basta, môžete sa vyrovnať s tým, že stará dobrá blogerka plná optimizmu sa vracia. Keď nie navždy na dnes určite.

Why?

15. srpna 2012 v 14:00 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Tumblr

Je to ťažké.
Zostať s úsmevom na perách. Byť šťastná, keď sa mi pred očami veľa vecí rúca. Nevadí, zostať stáť pevne na nohách je jediná možnosť.
Pomaly, ale iste sa nám končia prázdniny. Fuck. Každopádne, dúfam, že som mu ich vynahradila, tak ako chcel. Je mi s ním úžasne, ale... Jedno veľké ale. Keď nie som s ním som ako otrhnutá z reťaze, ja proste potrebujem ho mať stále pri sebe. Závislosť prvej triedy. Fuck. To nie je dobré. Byť na niekom závislý, raz som na to doplatila, chcem zase? Ďalej ma zarmucuje moje sebavedomie a žiarlivosť. Prečo si vôbec neverím? Prečo žiarlim na každú ženu, ktorá okolo nás prejde? Prečo si hneď myslím, že na ňu pozerá? Prečo? Nie, ja už nebudem žiarlivá, budem sebavedomá, budem si veriť... budem veriť JEMU, že chce mňa...a nitorú inú.

Zopár viet.

11. srpna 2012 v 18:18 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Nattstad [nytt meddelande]

Pocit z novokúpených topánok. Myslím, že tento pocit, pozná asi každá žena.
Milujem topánky na podpetkoch, pretože mám pocit, že som vysoká, že som žena a nie malé dieťa. Veď podporiť tých mojich 160cm nikdy nie je na škodu.
Dnes je zvláštny deň. Správa sa ku mne tak milo už od včera. Alebo to len ja mám stále pocit, že je ku mne zlý?
...zase článok bez pointy.
Napadol ma vcelku dobrý nápad na poviedku. Ak bude nálada a chuť písať, tak ho určite aj dotiahnem do písomnej podoby.

Životná láska v 18tich? Skvelý vtip.

10. srpna 2012 v 15:24 | Snílek *_*
Exotic Fashion Photography | Picworld : The Incredible Photo Gallery

Prečo sa ľudia k tomu tak stavajú?
Hovoria nám, že tých lások ešte zažijeme...že nech si mladosť užijeme. Ale čo je to to užívanie? Mať dvadsať chlapov s každým mať sex a potom ho vyhodiť z domu? Mať 20x zlomené srdce pre nejakých chujov, ktorí ma podviedli? Každý deň sa ožierať a húliť, pretože to je teraz v móde?
Prečo by som zrovna ja nemohla žiť inak? Vždy som snívala o tom, že raz pôjdem opačným smerom ako všetci ostatný.
Sťažujeme sa, že dokonalé vzťahy sú len v rozprávkach. Ale čo sme pre ten dokonalý vzťah urobili my?

A prečo sa hovorí navždy, keď to je len na určitý čas. A prečo hovoríme nikdy, keď je tam vždy.

Viem, že tento článok nemá zmysel. Ale podľa mňa sa dá nájsť životná láska i v 18. Dá! Nech si hovorí kto chce čo chce, ja tomu verím, aj keby sa mám ešte dvadsať krát potknúť...kým ma to nezabije, dovtedy je to ok.

Bad joke.

7. srpna 2012 v 11:00 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Glitter,Sparkle,Nailpolish,Nailpaint,Makeup - inspiring picture on PicShip.com

Niekedy sú tie sny naozaj zvláštne.
Bol obyčajný pracovný deň. Slnko svietilo, no nebolo také ostré ako cez leto. September. Školská taška, peračník, to všetko som si balila do školy ako obvykle. Uvedomila som si, že sa vraciam do minulosti. Naspäť na základnú školu. Bola som nervózna, čo keď spravím niečo, čo som vtedy nespravila a tak celú prítomnosť domotám?
Moja trieda, žlté lavice a miesto v štvrtej lavici. Učiteľka nám rozdávala opravené diktáty, no ja som svoje meno nepočula, keďže som mala v ušiach mp3ku. Nečakaná štvorka z diktátu, keďže som za žiadnou vetou nepísala bodku. :D Preberanie polovetných konštrukcií(mimochodom učivo 2. ročníka gymnázia :D)...a veta Oli Sykes skrímuje, ktorá sa mi zdala úplne normálna.
Proste niekedy sú sny naozaj vtipné. -.-

shit

6. srpna 2012 v 16:20 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Make me laugh little boy

Chcem, aby mi vyšli všetky moje plány. Tak prosím.
Možno chcem priveľa...

Nezvládnuteľné.

3. srpna 2012 v 19:29 | Snílek *_* |  Nezmyselné slová
Million Dolar Girl

Nechcem sa stále sťažovať, ale niekedy by som najradšej vypla. Utekala, tak ďaleko až by som neodpadla od únavy.
Stále som chorá. Menšie problémy v zdraví mi teda na nálade rozhodne nepridávajú. Mám nehoráznu chuť na pizzu, škoda, budem musieť ešte počkať. Nič nevychádza tak ako má, mám totiž vážne problémy s časom. Mám problémy s ním. Štve ma a mňa to raní a najhoršie na tom je, že on o tom vie. Veľmi dobre vie ako mi ubližuje. BOŽE! Nechcem sa stále sťažovať. Nechcem stále pôsobiť ako dáka chudera...ale nedokážem to. Nedokážem sa postaviť. Potrebujem pomocnú ruku, od niekoho, ale nikde nikoho. Potrebujem pomoc, no všetci sa mi otáčajú chrbtom. Nie, ja už sa naozaj nechcem sťažovať. Práve vo mne prebieha boj. Na jednej strane sebaľútosť, ktorá by bola najradšej keby som sa rozplakala a hodila si slučku a na druhej strane cieľavedomosť a chuť bojovať. Ale prečo mám pocit, že dnes má na vrch práve jedna strana? Práve tá, ktorú by som najradšej nemala.
Rozmýšľala som, že by som napísala poviedku. Hocijakú. Len aby sa moje negatívne myšlienky vyplavili. Áno, to by bolo najlepšie.