Nebolo to tak dávno čo som ešte písala na starý blog. Vlastne mám stále nutkanie vrátiť sa tam späť. Predsa len strávila som tam skoro tri roky a to je čo povedať. Ale ako už hovorí názov článku, zmena je život. Unavoval ma pocit, že si to číta moja sestra, možno i spolužiaci, kamarátky a nakoniec i on. Spravila som chybu, že som o ňom povedala toľkým ľuďom v mojom okolí. Veď si tu predsa vylievam svoje myšlienky, prečo by oni moje mali vidieť a ja ich nie? Nie je to nespravodlivé?
A tak som sa rozhodla. Nechcem sa v písaní obmedzovať. Nechcem mazať riadky, ktoré pre nich nie sú vhodné. Chcem písať všetko a v žiadnom prípade nechcem klamať.
Pretože toto je NOVÝ ZAČIATOK.
Mám pár plánov na august, budem ich sem postupne písať...tak sa máme alebo minimálne mám na čo tešiť.
A tak som sa rozhodla. Nechcem sa v písaní obmedzovať. Nechcem mazať riadky, ktoré pre nich nie sú vhodné. Chcem písať všetko a v žiadnom prípade nechcem klamať.
Pretože toto je NOVÝ ZAČIATOK.
Mám pár plánov na august, budem ich sem postupne písať...tak sa máme alebo minimálne mám na čo tešiť.



Chápem, aj ja som kvôli tomu lietala z blogu na blog.
A tiež ti týmto predstavujem (bez toho, aby si chcela) môj superdepresívny blog s mojou megahrôzostrašnou slovenčinou, láska.
Že nespoznáš, kto som? -.-