It gets better.

20. září 2015 v 0:33 | charlottekm |  Nezmyselné slová
 

Všetko sa mení.

7. května 2015 v 19:11 | charlottekm |  Nezmyselné slová
Zastaň! A ty zastavíš, stojíš na mieste, zdá sa ti že sa nedeje nič celú večnosť, len čakáš, ale predsa sa deje...

Nostalgia.

22. února 2015 v 0:36 | charlottekm |  Nezmyselné slová
čavte všetci!Toto je môj blog dúfam,že sa Vám bude páčiť.Nájdete tu VSETKO o good charlotte ale aj o menej známych kapelách ako Metro station a mnoho iných.... ale hlavne sa tu budeme venovat aj inym veciam takze hned nechodte prec ked ste na hip hop a nemate radi punk pretože su tu aj dolezitejsie veci!

Pýtate sa čo som to skopírovala? Nie to nie je žiaden vtip. Bohužial toto som bola ja, pred siedmimi rokmi. Môj celkom prvý článok, ktorý ma pravdu povediac dnes veľmi pobavil. Aj keď by som sa najradšej od hanby prepadla. Naozaj som to napísala ja? Nebola som pod vplyvom nejakej omamnej látky? A dnes to bude už pomaly sedem rokov od môjho celkom prvého článku. Vtedy som písala takmer každý deň. Teraz tu mesiace nevidieť články, možno aj preto, že to nik nečíta alebo práve preto, že to číta niekto koho by som tu videla len nerada. Ale teraz? Teraz mi to je vlastne jedno. Bavím sa na tom aká som bola hlúpa a premýšľam, či sa budem takto baviť aj o ďalších sedem rokov na tomto článku. Ak tu ovšem ešte budem. Ešte nemám dosť?
Tak tu je ešte jedna tutovka:

NO takže ahojky všetci včera som mala hnacku ach jaj predastavte si byt na zachode skoro cely den ach moj boze ked si na to spomeniem ale dnes je mi uz lepsi konecnee boze moj no takze uz ani nevim co by som sem mala pridavat no co ja vim ja by som sem dala mozno aj o viacerych skupinach co vy na to? ale do komentikoch dole m,i napiste ci by sa vam to pacilo alebo poradte co sem dat ja neviiim som zufalaaaaaa :)

Čo z toho vypýva? Že bohužial tráviace problémy budem mať už asi do konca života, no popravde pri tej prvej vete ma to celkom aj zamrzelo. A čo z toho vyplýva ďalej? Že som bola zúfalá z toho, že neviem aký článok pridať. Ach bože dievča, asi chcem mať opäť trinásť rokov.

Myslím, že na dnes, čo sa môjho úplne prvého spomienkového blogu týka to úplne stačí.
 


Nikdy to neskončí...

12. listopadu 2014 v 23:51 | charlottekm |  Nezmyselné slová

Tak prečo?

Trápi ťa niečo?

23. září 2014 v 21:39 | charlottekm |  Nezmyselné slová

Have a nice day!

19. září 2014 v 21:38 | charlottekm |  Nezmyselné slová

Po dlhom čase som sa konečne prinútila si trošku zacvičiť. S napätím očakávam štart novej školy, predsa len vysoká, to je už niečo celkom iné ako základná alebo predĺžená základná- gympel. Najprv som chcela postnúť pesničku Bad day, učite ju poznáte,ale potom , že nebudem šíriť takú tú zlú náladu všade navôkol, tak som sa rozhodla pre Have a nice day. Určite to poznáte, tie dni keď sa vám nič nechce, keď vás niečo bolí, keď ste podráždení, keď vás s prepáčením každý sere...
Rozmýšľam, že by nebolo odveci si pozrieť niečo z tej angličtiny alebo si ešte trochu pocvičiť, škoda, že lenivosť vedie nad mojím chcením. A tak si len popíjam čajík, občas sa zamýšľam z čoho ma zase bolí brucho, ale nevadí na ten pocit som si už aj viac menej zvykla. Postupne tú bolesť aj ignorujete, kým to teda neprerastie do kŕčov, tie sa ignorovať už nedajú. Premýšľam, že by som okrem bezcieľneho hranie hier mohla napísať aj nejaké to " veľdielo". Ktovie možno ma predsa len múza dnes večer kopne. Have a nice day...

Život plynie.

18. září 2014 v 1:55 | charlottekm |  Nezmyselné slová

Here we are don´t turn away, now, we are the warriors that built this town from dust.

Slová z pesničky, na ktorej momentálne letím. Veľa sa toho stalo za dobu čo sem nepribudlo ani jedno slovo. Boli chvíle, keď som mala niečo rozpísané, ale nakoniec to akosi vždy skončilo v koši. Nespokojná pisateľka a pocit podozrenia. Ale teraz po maturite, po strednej, to mám naozaj hlboko kto z mojich "okruhov" to tu číta. Len si prečítajte, možno sa aj zasmejete, možno sa dozviete aj niečo nové, možno ma uvidíte vo svetle akom ste ma nemali možnosť nikdy vidieť. Ktovie, každopádne, som prijatá na vysokú školu, nie je to moja vysnená psychológia, päť bodov je päť bodov , smola, a možno osud, predsa len dejepis a ja sme viac ako len priatelia, vždy sme boli... neviem prečo som si pred tým zakrývala oči. Popravde som plná očakávania, neviem sa dočkať začiatku, študovať zostávam v mojom rodnom meste, takže žiadny intrák alebo koleje ako by povedali naši českí priatelia. Jednoducho moje mesto je pre mňa viac ako len mesto. Ako ste sa už z týchto riadkov dovtípili úspešne som zmaturovala a keď hovorím úspešne, tak naozaj veľmi dobre, štyri mesiace leta ako na hojdačke. Raz hore vo výškach a raz úplne dole, pohreb, neprijatie na školu, to všetko sa na mne podpísalo, občasné pre mňa vyčerpávajúce brigády. A stále motivácia na cvičenie. Aj s tým je to ako na hojdačke, i keď si uvedomujem, že hojdačka je zrejme nespisovné slovo, nevie ma napadnúť dáky "zdravý ekvivalent" tohto slova. Raz cvičím a zdravo sa stravujem, inokedy sa napchávam tatovým perníkom a nespravím ani jeden drep, tomu sa povie len občasná motivácia. Chýbalo mi istým spôsobom toto vyrozprávanie sa do vetra,pretože v mojom skutočnom živote akosi nemám veriť komu,každý hrabe pre seba. Priatelia, toľko som ich mala a dnes? Dnes nemám ani jedinú kamarátku. Nikomu už neverím, každý mi nejako vrazil dýkou do chrbta, už len hľadať tých pre ktorých sa oplatí tá bolesť. Premýšľam , že napíšem nejaké nové poviedky, veľkolepé diela plné smutných koncov ako je už u mňa zvykom. Neviem čo príde zajtra, o týždeň, neviem kedy zas pocítim tú zúfalosť, kedy sa mi nechce žiť, ale viem, že vždy a keď hovorím vždy tak to naozaj tak myslím, vždy vyjde to prekliate slnko, nech aj s trpkým a falošným lúčom, ale vždy vyjde. A tak si spievam ... We are the warriors that built this town!

Už sa to blíži.

15. května 2014 v 22:48 | charlottekm |  Nezmyselné slová
That mood😒

Skúška dospelosti je už za rohom a už zajtra dostanem svoje posledné stredoškolské vysvedčenie a dozviem sa výsledky písomných maturít a potom sa to všetko začne...telefón zazvoní a strašidelným hlasom mi tam zašepkajú : ,, Už len sedem dní..." Pamätám si ten deň akoby bol včera, keď som nervózne stále pred gastroenterológiou a čakala na endoskopiu a hovorila som si a utešovala som sa, že maturita bude o mnoho horšia, ale dnes? Dnes sa naopak utešujem tým, že maturita nemôže byť horšia ako "hadica do žalúdka".

♥love it

9. května 2014 v 1:31 | charlottekm |  Hudba

Ak náhodou nepoznáte...

Ťaháme to až do rána.

8. května 2014 v 1:59 | charlottekm |  Nezmyselné slová
♡

Zajtra je konečne sviatok, a tak väčšinu z nás nečaká to každodenné trápenie- ranné vstávanie. Maturita je za dverami. A ja poriadne nič neviem, začala som s dejepisom, ale je toho veľa, pomaly začínam i stresovať, prvý predmet mám hneď pondelok 26. a to rovno o piatej poobede, keďže idem posledná...
A tak tu mám pustený house s Benjim. Hlava sa mi točí. Všetko sa mi tu točí. Sťahuje sa mi film a fb mi pípa. Rytmus ma neopúšťa... A ja sa už nechcem zobudiť. Mám zavreté oči a nechávam sa unášať preč, je príliš neskoro, aby som sa učila, mozog mi prestal pracovať. Hudba stále hrá, hrá...
Musím nájsť nejaké pekné šaty a začať pravideľnejšie cvičiť, nie takto, že kedy mám chuť a hlavne toľko nejesť. A vlastne teraz by malo byť mojou prioritou učenie, ale keď...

Kam dál